Spolkového snemu v povojnových dejinách Nemecka.
Vo voľbách kandiduje až 24 politických strán, z ktorých len päť sa pravdepodobne dostane do Bundestagu. Ďalšie štyri ministrany nekandidujú na krajinských a ani okresných kandidátkach, ale samostatne. Dovedna sa o priazeň voličov usiluje 3 542 kandidátov. Približne 3,3 milióna mladých ľudí, ktorí dosiahli hranicu 18 rokov bude mať po prvý raz možnosť voliť. Nový Spolkový snem bude čo do počtu poslancov menší ako doteraz. Počet volebných obvodov sa totiž znížil o 29 na 299, čo znamená že v parlamente bude po volebnej nedeli sedieť len 598 poslancov. Spolkový snem je najväčším demokraticky voleným parlamentom sveta. Od roku 1990 bol odosiaľ v Nemecku až 328 volebných obvodov a teda dvojnásobný počet poslancov. Každý volič má dva hlasy - prvým hlasom volí svojho priameho kandidáta vo volebnom okrese a druhým volí kandidáta zo straníckej krajinskej kandidátky.
Tohtoročné voľby sa konajú v znamení tesných preferencií oboch najväčších parlamentných strán - vládnucej Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) a opozičnej Kresťanskodemokratickej a Kresťanskosociálnej únie (CDU/CSU). Posledná piata politická strana - reformá postkomunistická Strana demokratického socializmu (PDS) dosahuje od 4 do 4,5 percentné preferencie. V prípade, že získa tri priame mandáty sa dostane do Bundestagu, napriek tomu, že neprekročí päťpercentnú hranicu.Vo voľbách kandiduje aj Komunistická strana Nemecka (KPD) a taktiež tri pravicovoradikálne strany - Republikáni (REP), Národnodemokratická strana Nemecka (NPD) a hamburská strana Schill. Ani jedna z nich nemá šancu prekročiť päťpercentnú hranicu potrebnú pre vstup do parlamentu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
