najviac sa hodí pri stavbe regálov alebo rôznych pomocných konštrukcií. Dôvod je prostý: ak chceme urobiť pekný kus nábytku, aspoň trocha elegantný, klince určite nevyzerajú pekne. Podobne je to aj s ďalším zo spojovacích prostriedkov - so skrutkami. Ak sa hlavičky nedajú vhodným spôsobom zamaskovať, alebo ak nie sú na skrytom mieste, teda odspodu alebo z vnútornej strany, do úvahy prichádzajú vnútorné "neviditeľné" spoje.
Kolmé spoje dosiek používame vo väčšine prípadov v nárožnej polohe, niekedy, napríklad pri osadzovaní políc aj v stredovej polohe. V oboch prípadoch môžeme použiť niekoľko spôsobov spájania, ktoré sa zaobíde bez klincov či skrutiek, na posilnenie však použijeme lepidlo. Len v stručnosti spomenieme niektoré druhy vhodné na lepenie dreva:
Ku klasickým a osvedčeným patria gleje, teda výťažky zo zvieracích kostí. Glej necháme napučať v studenej vode, potom ho zohrievame vo vodnom kúpeli - dvojitej nádobe - na teplotu asi 60°C. Ďalším z klasických lepidiel je kazeínové. Základom je mliečna bielkovina kazeín. V práškovej forme sa rozmiešava v studenej vode na požadovanú hustotu. Z novších sú to syntetické lepidlá, jednak epoxidové, vyrábané z epoxidových živíc a vytvrdzované špeciálnymi tvrdivami, ale najpoužívanejšie sú dnes polyvinylacetátové lepidlá, známe tiež ako disperzné - napr. Dispercoll, Hercules a iné.
Poďme však k samotným druhom spájania. V nárožnej polohe môžeme spájať dve dosky na pero a drážku, tak ako pri obkladoch, ale drážka je na bočnej stene dosky (obr. 1a). Spoj na šikmý zraz posilnený trojuholníkovou lišto vyzerá efektne z vonkajšej strany, ale lišta zvnútra môže v mnohých prípadoch prekážať (obr. 1b). Obdobou spojenia na pero a drážku je spojenie vsadeným perom (obr. 1c).
Stredové spojenie je možné urobiť zapustením kolmej dosky do výdlabu. Ten môže byť na plnú hrúbku, čo je najmenej pevné spojenie (obr. 2a), alebo jednostranné (obr. 2b) či obojstranné rybinové zapustenie (obr. 2c). Aby zapustenie v prípade políc nebolo spredu vidieť, výdlab nerobíme po celej šírke dosky, tak isto prispôsobíme výčnelok v druhej doske (obr. 3).
Na zhotovenie pevných spojov sú vhodné drevené kolíky. Možno ich použiť na nárožné aj stredové spojenia. Kolíky sa zhotovujú zo suchého bukového dreva s priemermi 8, 10, 12 a 15 mm a predávajú sa v tyčkách, z ktorých ich režeme na potrebnú dĺžku, alebo a vyrábajú už hotové, po obvode jemne drážkované. Lepidlo po zatlačení stúpa z dna diery po drážkach a spája kolík s doskou. Pri tomto spôsobe musíme dbať na veľkú presnosť pri meraní polôh jednotlivých dier pre kolíky, dávať pozor pri vŕtaní, aby boli diery kolmé a rovnako hlboké. Aby boli diery v obidvoch doskách oproti sebe (obr. 4), postupujeme pri meraní tak, že stredy otvorov narysujeme rysovacou ihlou alebo ceruzou podľa pravouhlého klátika na obidve dosky (obr. 5).
Pri vŕtaní používame vrtáky do dreva, ktoré majú na hrote tŕň, umožňujúci nasadenie vrtáku presne do vyznačeného stredu otvoru (obr. 6a). Kolmosť otvoru zaistíme upevnením dosky vo zvislej polohe, pričom vŕtačka je v stojane. Ovládacou pákou na stojane vŕtačky dosiahneme aj rovnakú hĺbku dier. Ak máme kolíky vo forme tyčiek, koniec tyčky vlepíme do diery, potom pomocou latky s vyvŕtaným otvorom a píly čapovačky odrežeme potrebný kus kolíka (obr. 6b). Vďaka hrúbke pomocnej dosky dosiahneme ľahko kolíky s rovnakou dĺžkou (obr. 6c).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
