urien, prečnieva vysoko nielen nad pomery spoločnosti, ale aj možnosti politickej scény. Proste nadštandard - kopa šťastia, ale i kus intuície a azda aj rozumu.
Strana Vladimíra Mečiara tradične po štvrtýkrát vyhrala a tradične obstála horšie ako naposledy. Tentoraz je skóre rovné historickému debaklu HZDS; pre subjekt, ktorý sa cítil vždy o dve čísla väčší, než konkurencia na pódiu, je devätnásť a pol zúfalo málo. V tejto konštelácii by bol mimo hry o vládu, aj keby neplatila blokácia z NATO a EÚ. Včerajšie vyhlásenia podpredsedu Kovarčíka, že 19 a pol je "argumentom", ktorý nedovoľuje HZDS vynechať z rokovaní o koalícii, a že keď si pravica dobre pozrie kandidátku a osobnosti, ktoré ponúka, tak HZDS pozve či čo, to sú najstupídnejšie povolebné kecy, ktoré doteraz odzneli. A pritom sa už vyjadrovali aj Koncoš, Saktor, Slota a iné živly...
Porazený číslo 2 je Smer a Robert Fico. Tri roky hovoril o tom, že cieľom je, aby Smer bol určujúcim pri zostavovaní vlády. Nie je ale potrebný a to je skutočná senzácia týchto volieb. A preto je výsledok pre Smer veľkým neúspechom. Biednych 13 a pol percenta, čo je na samej spodnej hranici dlhodobého priemeru preferencií, Fico nezahovorí prázdnymi frázami, že oni sú mladá krv a na prvýkrát je skok z nuly na trinásť "fantastický úspech". A to hlavné vyúčtovanie, nie na ÚVK, ale u sponzorov, ho ešte iba čaká. Nezáviďme mu, jeho kožu nie je teraz komfortné nosiť... Káceróóó - a už nie ste vo svojej koži.
K tomu, aby sa volebný súčet vyvŕbil do nadštandardnej podoby, bol popri prepadoch HZDS a Smer-u potrebný ešte jeden sprievodný efekt; totálna fragmentarizácia antisystémových, socialistických či inak neproduktívnych hlasov. PSNS, SNS, HZD skončili medzi tromi a štyrmi percentami, SDĽ a SDA ešte mizernejšie. To je taká pôvabná súhra okolností, že až spieva. Dávajú dokopy skoro trinásť percent, ktoré pred štyrmi rokmi boli nad čiarou a celkom zásadne ovplyvnili politickú štruktúru parlamentu. Teraz sa stratili, aj spolu s hlasmi pre SOP, ktorých časť navyše preskočila k ANO a SDKÚ. Čarovná moc päťpercentnej čiary v spolupráci so šťastím, ktoré občas nepraje len hlúpym, ale aj tým, ktorí sa oň pobijú, je zásadným faktorom, ktorý sa podpísal na pravicovej žatve.
Protiváhou týmto pohybom, ale nedostatočnou, bol iba nečakaný a šokujúci vzostup KSS. Bude iste zábavou stretávať sa so Šefcovými súdruhmi štyri roky v NR SR, ale asi by sme si to potešenie radi odpustili. Ide o antisystémovú, z podstaty bacilonosnú stranu a chorý extrém, ktorý nepatrí do demokratickej politiky. Ale nezúfajme - u Čechov bodovali trojnásobne a pri bankrote zvyšnej ľavice je možné ich skóre považovať dokonca za umiernené.
Súbeh týchto vplyvov (nepremlčateľné sú najmä zásluhy Malíkovej a Gašparoviča) otvoril dlho netušenú možnosť nadpolovičného zisku troch subjektov terajšej koalície s podporou televíznej strany. (Mimochodom, tento scenár sme prvýkrát načrtli práve v Korzári.) Ako-tak reálny však vyzeral iba v prípade šesťčlenného parlamentu. Ale to, že aritmeticky vyšiel aj v prípade 7 subjektov v NR SR, obracia na hlavu všetky prognózy.
Kľúčom a jediným dôvodom je skutočne senzačný výsledok SDKÚ, ktoré zabodovalo temer sto percent nad svojím priemerom z výskumov verejnej mienky. Príčiny vzostupu ministerskej strany sa budú asi veľmi dlho hľadať a vysvetľovať, fakt je ten, že v zrkadle výkonu i umeleckého dojmu z dlhoročnej tvorby najmä Mikuláša Dzurindu nie je veľmi zaslúžený. Čiastočnou odpoveďou môže byť dobrá kampaň, ktorá bola nielen úderná a intenzívna, ako u Smeru a ANO, ale navyše aj neagresívna a nepostavená na jedinej tvári, ale širšom tíme. Ani toto, samozrejme, nevysvetľuje dramatický nárast, iných vysvetlení ale veľa niet. Dzurinda by mal v každom prípade poďakovať Hrušovskému, ktorý vytrvale odrážal a ignoroval neustále volania po predvolebnej koalícii pravice. Tisíc ku jednej: Keby sa KDH nechalo zlomiť (a vtedy by pristúpilo aj ANO), neexistuje, že by teraz vlastnili dokopy aj s SMK 78 mandátov.
I toto šťastie bolo treba, aby dnes bol v rokovaní programový variant vlády "78". To je vyhrávajúce číslo a bezpochyby najlepšie riešenie zo všetkých, aké vôbec tieto voľby mohli predstaviť. Či sa realizuje, je však ešte v nedohľadne. Keby narazil na ješitnosť, malichernosť, vypočítavosť, sebectvo či niektorú z iných štandardných vlastností slovenských politikov, budeme môcť smelo povedať, že viac si títo chumaji nezaslúžia, aby sme ešte raz išli voliť. Alternatívny scenár "103" so Smer-om je totiž natoľko menejcenný, že nemá nič spoločného s politikou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
