začiernil palec v nepolitickej kampani "Nie je nám to jedno" na podporu účasti vo voľbách. Zastihli sme ho aj v kuloároch mítingu SDKÚ. "Nehanbím sa za to, že sa zúčastňujem takýchto akcií. Nie som členom nijakej strany, ale keď mám príležitosť, chcem vysloviť svoj názor," povedal nám herec a vynikajúci rozprávač Stano Dančiak.
Počas volieb sa pritvrdzoval aj slovník, a to nielen politikov.
- Veľa politiky sa tvorí v krčmách a krčma vždy bolo prostredie, kde sa nehovorilo tak ako na uliciach, alebo ako v úrade.
Nepolitizuje sa v tých krčmách až príliš?
- Vedomie národa je veľmi smutné. A veľmi chabé. Ľudia politike nerozumejú. V krčme sa majú za čo schovať - za pivo, za vínko, za poldeci, za kamaráta, ktorý má lepšiu rétoriku a vie trošku lepšie rozprávať. A potom čosi naberie aj on, čosi, čo počul, aby zas mohol niekde v inej krčme rozprávať. Krčma a politika priniesla Slovensko tam, že vzniklo toľko strán. A to je tiež vizitka nášho národa. Túto vetu som už kdesi povedal: Keď chcem ja, aby sa moje deti mali dobre, bude to chcieť aj ten druhý. Aspoň na tom by sme sa mohli zhodnúť ako národ. Keby sme si všetci našli jednu stranu, alebo ešte dve-tri, ktoré by sa chytili za ruky a potiahli tento národ, aj jeho vedomie. Aby sme sa nemuseli rozdrobovať. Máme tu veľa nerozhodnutých ľudí, ktorí utečú do takých recesistických strán ako strana piva alebo podobne. Ale to je len schovávačka. Tieto strany nezdvihnú ruku a nedajú hlas za to, v čom by mohli vidieť perspektívu tejto krajiny.
Dosť bolo politizovania. Aké bolo leto?
- Bol som všelikde. Na maličkej dovolenke v Tatrách na hríboch, lebo ja som vášnivý hubár. A potom som ho trávil pracovne. Nahrávali sme v rozhlase druhé pokračovanie Tolkienovej ságy, kde hrám hobita Sama. A potom som bol na Floride.
Tiež pracovne?
- Na Floride som nebol na dovolenke, ale bol som ako hosť filmového festivalu v Orlande. Pozvali ma tam ako jedného z hlavných predstaviteľov Bud Bindiho. Porota si vybrala časť, kde sa hovorí o NATO. Napokon sme neboli zaradení do súťaže, lebo nevedeli, kam tento žáner, nemý hraný film, zaradiť. Bol som v delegácii s režisérom a jeho manželkou. Mali nás tam za exotov. Nikdy sa tam totiž nepremietali takéto snímky zo strednej Európy. Zaujímavé bolo, že moderátor festivalu mal slovenský pôvod. Jeho dedko sa volal Gruľa a pred sto rokmi emigroval do Ameriky. Vraj preto, lebo mu tvrdili, že sú tam chodníky vydláždené zlatom.
Boli ohlasy?
- Veľké. Ešte sme to museli premietať na záver festivalu. Na javisku nás potom spovedalo niekoľko stoviek novinárov z celého sveta.
Čo vás čaká najbližšie?
- Mám vinohrad. Takže ma čaká vinobranie.
Aká bude úroda?
- No, trošku nám to chytila plieseň, lebo veľa pršalo a potom zas bolo sucho.
Kedy teda bude u Dančiakovcov vinobranie?
- Na budúci víkend. Zíde sa rodina. Pozbieram všetko, odveziem k švagrovi do Rače, lebo ten má pivnicu a spracuje nám víno.
Má vaša rodina vinársku tradíciu?
Nie. To len teraz v posledných rokoch nás to chytilo. Aj sa hovorí: Keď nemáš čo robiť, kúp si vinohrad.
Súvisí s tým nejako výrok, "smäd je veľký učiteľ", ktorým ste sa preslávili v relácii Sedem s. r. o.?
- Ten bude teraz vygravírovaný na pohároch, ktoré vyhrajú naši dopisovatelia na internete.
Ako vám napadla takáto veta?
- V tiesni. Bola taká situácia a ja som z ničoho nič povedal: Smäd je najlepší učiteľ. To je taká neodolateľná blbosť, že ju vyryli na tie poháre.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
