následnej slávnostnej recepcii sme sa potom niektorých zaujímavých ľudí spytovali nielen to, aký majú vzťah k hotelom, ale aj aké zaujímavé veci v nich už "vykonávali".
Prednosta Krajského úradu v Košiciach Štefan Vranovský nepatrí medzi stálych návštevníkov hotelov. Díva sa na ne ako na každú inú komerčnú záležitosť. Najznámejší hotel, v ktorom spal, bol štokholmský "President". Svoje kosti si tam zložil pred troma rokmi, keď tam bol ako člen vládnej delegácie. Spomienky ho viažu aj k hotelu Slovan. V čase jeho výstavby pracoval vo firme, ktorá na ňom robila.
A s kým je najradšej v hoteli? "Hotel je ako auto. Rád som v ňom s každým, kto je dobrý spoločník. Do hotela idem stráviť nejaký časový úsek, a preto tam najradšej chodím s tými, s ktorými si rozumiem." Š. Vranovský priznáva, že občas do hotelov zájde aj s inými ženami, než len s vlastnou manželkou. "Ale áno, keď som sám, v tom hoteli býva veľké množstvo iných ľudí a medzi nimi aj žien (smiech)." Vzápätí však už vážnejšie dodáva, že on by veru so žiadnymi hotelovými hosťkami príjemné chvíľky netrávil. "Zatiaľ sa to nestalo. Nepatrím až medzi takých hazardérov, aby som si urobil podobný 'prúser'..."
Riaditeľ Slovanu Štefan Kaprál prebral šéfovské opraty od svojho predchodcu A. Varadyho. Ako povedal, jediným jeho cieľom je to, aby hostia odchádzali od nich spokojní a vždy sa radi do hotela vrátili. "Chceme zachovať a neustále zvyšovať štandard nášho hotela, ktorý je najlepší v Košiciach." Zvykne si v ňom tento rodený Popradčan niekedy aj pospať? "Kontrola patrí k mojej každodennej činnosti, preto musím povedať, samozrejme, pravidelne ležím aj v našich posteliach. To, čo skúsi náš zákazník, musím vyskúšať aj ja. I na základe vlastných skúseností aplikujeme potom niektoré zlepšenia do praxe. Stopercentná dokonalosť zrejme neexistuje. Vždy sa nájdu aj nejaké nedostatky, no tie vieme riešiť."
Ako každý správny hoteliér aj on navštevuje konkurenčné podniky, aby si ich porovnal s tým "svojim". Naposledy strávil noc v hoteti Satel v Poprade. Bol tam však s manželkou. Na izbe vraj zatiaľ spal iba s kolegom, keď boli spolu ubytovaní na školení. S osobou ženského rodu nie. "Keď o tom niečo viete, tak mi to povedzte, lebo ja si na nič také nespomínam..."
Bývalý minister financií Július Tóth by si posledných 10 rokoch bez služieb hotelov nevedel predstaviť svoj život. Hotely sú preňho druhým domovom. "Do takých, ktoré vo mne zanechajú dobrý dojem, sa rád vrátim. Iné radšej obchádzam. Veľmi dobré spomienky mám na bratislavský hotel Fórum, po rekonštrukcii sa mi celkom pozdával aj Grand Hotel v Starom Smokovci. Priznám sa však, že na Slovensku v hoteloch skôr využívam ich reštauračné služby, než ich ubytovacie možnosti."
Najväčší dojem naňho urobil päťhviezdičkový londýnsky hotel Sheraton, kde ešte ako minister bol na rokovaní krajín CEFTA s investormi. "Už len keď sme doňho vstúpili, začala na nás vanúť taká veľmi príjemná atmosféra. Cítil som sa tam výborne, no zároveň som si povedal, že keby som si to mal všetko zaplatiť, tak tam asi neprídem. Našťastie to za nás urobila anglická vláda." V hoteloch bol aj s osobami ženského pohlavia, ale nič vraj 'nebolo'. "Odkedy som ženatý, nikdy sa mi nepodarilo, aby sme boli na jednej izbe. A to dokonca ani u nej, no ani u mňa..."
Ako sa nám ale priznal, nejakej podobnej ponuke by sa zubami-nechtami nebránil, hoci... "ktorý chlap by nadával, keby sa tak stalo a manželka by sa o tom nedozvedela? Možno takéto záležitosti patria aj k imidžu muža. Ale nie k môjmu, až taký neslušný by som k manželke nikdy nedokázal byť." Predtým však, než ju spoznal, to vraj bolo iné. "Samozrejme, dovtedy som to riešil ináč. Robil som asi to, čo všetci z nás. Vtedy som sa ani nepozeral na to, či je to hotel alebo študentská izba. To viete, vtedy mali prednosť iné záujmy."
Podnikateľ a zároveň Predseda predstavenstva Interhotely Košice a. s. Július Rezeš trávi na cestách taktiež pomerne veľa času. Zrejme ale nikoho neprekvapí, že najviac sa mu páči v "jeho" Slovane. Z tých mimokošických je to v starosmokoveckom Grande. V zahraničí taktiež pochodil niekoľko desiatok hotelov. V porovnaní s kvalitou tých slovenských však nepostrehol žiaden prevratný rozdiel. "Bol som napr. v jednom hoteli v Kitzbüle. No priznám sa, že jediný rozdiel bol v cenách a v tom, že Alpy sú vyššie ako Tatry. V službách to bolo absolútne rovnaké." Aj on už zopárkrát spal v Slovane. Hoci sa mu tam pozdávalo, ako tvrdí, nič sa nevyrovná posteli u neho doma. Už horšie to však je v prípade, keď si mal spomenúť na to, kedy naposledy strávil noc na hotelovej izbe s nejakou inou slečnou ako vlastnou manželkou. "Nejako mi v tejto chvíli odchádza pamäť... Pamätám si len na vysokoškolský internát. My, študenti, sme v tých chvíľach nepotrebovali žiaden komfort, sústredili sme sa na úplne iné hodnoty."
Sympatická šéfka konkurenčného košického hotela Dália Dagmar Amrichová vraj u "seba" ešte nespala, raz však na izbe prebdela noc. Údajne sama... Najviac sa jej pozdával minuloročný zážitok z USA, keď s kamarátmi a kamrátkami strávila vo všetkej počestnosti noc v jednom hoteli v New Yorku. O niekoľko dní na to prišiel 11. september. Momentálne je každý deň na hotelovej izbe s inými chlapmi. Samozrejme, že pracovne. "Je to tak, ale to len našim klientom ukazujem zariadenie našich izieb. Dá sa povedať, že takto trávim polovicu pracovného času."
Šéf košických colníkov Jozef Pavlovský bol zatiaľ v najkrajšom hoteli v Belfaste. "Futbalisti Sparty hrali PVP a domáci funkcionári nás ubytovali v takom zámočku. Bolo to niečo fantastické, doteraz mi z neho zostal príjemný pocit. Páčilo sa mi aj v mexickom Holiday Inn." Na dovolenke si vraj nepotrpí na zlaté kľučky a iné zbytočnosti. Stačí mu "bežný" komfort. Do hotelov chodí len s manželkou, iné ženy ho vraj na izbách nezaujímajú...
Hoteliér Pavol Miškov má v každej krajine svoj obľúbený hotel. Nemá však nejaké "naj" hotely, sú len také, do ktorých rád chodí. "Mojim druhým domovom je Grandhotel Viedeň, Interkontinental v Prahe a Grandhotel Bahya del Duke na Malorke. Rád chodím aj do "môjho" Kontaktu. Zvyknem preto spávať aj vo svojich hoteloch. Dal som si záväzok, že Veľkú noc a Vianoce vždy strávim so svojimi najbližšími u seba v Kontakte. Tatry sú totiž prekrásne." Ako študent sa dosť venoval športu, preto vraj nemal času venovať sa iným radovánkam, ktoré sa občas v hoteloch robia. A teraz ho to vraj napadne iba vtedy, keď je pri ňom priateľka. "Mne podobní ľudia, robiaci biznis, prežijú asi najviac času, ktorý môžu stráviť s opačným pohlavím, so svojimi manželkami. A tí neženatí ako ja s priateľkami. Takže vás asi sklamem..."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
