trest(uhod)nej činnosti pochváleného. Ale budiž, kým nevyprchá dojem: Spôsob, akým politici štyroch strán rozpútali rozhovory o novej vláde, je sľubný a navádza dokonca k predtuche, že týmito voľbami sa o kus zdvihne politická kultúra.
Napríklad - a predovšetkým - rýchlosť. Pred štyrmi rokmi dva dni po oznámení oficiálnych výsledkov víťazi ešte chlastali, resp. sa prebúdzali z opojnej opice (ak pre niekoho neplatí doslova, tak metaforicky). Dnes, to jest včera podvečer, sme už mali deň istú koalíciu, na deväťdesiat percent aj meno premiéra, azda aj prvého a jediného vicepremiéra (Csáky), strešnú politickú dohodu, i rozhodnutie o vytvorení dvoch pracovných komisií, ktoré už makajú na syntéze programov. A na svete je už aj veľmi vážna poddohoda, že strany nebudú predkladať svoje priority ako ultimáta.
A ako bonus je tu úplne konkrétne slovo (ktoré sme ešte v piatok pred voľbami urgovali) o tom, že vláda, ktorú vytvoria, už bude zoštíhlená. To je úplné nóvum, dva dni po voľbách vieme, že sa škrtajú minimálne tri posty podpredsedov vlády a končí ministerstvo privatizácie. Zvyšok je v jednaní. Nahnuté to má ministerstvo kultúry, ktoré by sa mohlo uskladniť na jednej chodbe v budove ministerstva školstva. A je návrh, aby životné prostredie skončilo na bývalom Koncošovom pracovisku. Dúfajme, že pod lepším šéfom.
Prirodzene, okrem zrušenia podpredsedov, kde nie je ani potrebná zmena zákona, nič nie je definitívne, suroviny z programových komisií ešte musí posvätiť politické vedenie. Na strane druhej, aby sme boli aj prísni, sú signály, že pod pätnásť členov vlády sa nepôjde - údajne aby nemrhali čas komplikovanými fúziami rezortov. V poriadku, nikto to nechce hneď, stačí ak politickú dohodu uzavretú teraz dotiahnu o rok. Nám by sa fakt viac páčila dvanásťhlavá vláda, hoci je iste pravda, že to by už dosť ťažko dokázali spravodlivo podeliť funkcie... Umelé nafukovanie vlády tu už ale bolo...
Bleskovku, ktorú vidíme, môžeme samozrejme prišiť na konto známeho časového tlaku (EÚ, NATO). Naplnenie jedného z dôležitých bodov volebných dokumentov je však už akoby správou, že programová koalícia môže mať svoje čaro. Už na samom štarte sa zreteľne ukazuje, akou výhodou je vysoká miera programovej zhody.
Zaujímavou známkou - možno - nových móresov je aj redší únik informácií z rokovaní. Bývalá koalícia doslova zakapala aj na to, že rôzne podmienky a návrhy sa systematicky vynášali do médií, aby sa jednak vytváral tlak na partnerov a druhak aby strany "svojim" voličom predvádzali, že aké sú tvrdé a zásadové. Teraz platí prísne embargo na všetko, čo nie je ešte dohodnuté. Navrhnuté SMK, ktorá, ako je smutne známe, jediná v bývalom volebnom období (a ešte azda KDH) neklesla svojimi vnútornými pomermi na úroveň vykričaného bordelu.
Samozrejme, to všetko je ZATIAĽ, čas je príliš krátky na súdy, už zajtra môže byť všetko ako za mlada. Dzurindovi a spol. sa ale od volieb nedá vytknúť nič. Na rozdiel od zvyšku aktérov, ktorí, pravdepodobne ešte v omráčení výsledkami, predvádzajú do nohy svoju osvedčenú úroveň. Mečiar a Fico sa ryjú do vlády, resp. sa domáhajú akýchsi rozhovorov, ktoré sú už absolútne pasé. Neschopnosť vziať na vedomie, že v tejto chvíli už existuje na Slovensku nová koalícia (ak nie vládna, tak povedzme, že predvládna), je nielen dozvukom akéhosi šoku, ale aj perfídnym kalkulom získať čas na interrupčný zákrok do rodiaceho sa zárodku budúcej vlády. Samozrejme, tradičnou formou testovania slabín a ponúkania politických úplatkov. Toto je čistý syndróm karpatskej politiky - všade s normálnou politickou kultúrou by po ohlásení koalície nasledovalo vyhlásenie o odchode do opozície. Nie, títo neandertálci roztrubujú, že idú rokovať, keď im bolo individuálne po jednom oznámené, že nemajú s kým.
Vrcholom, ale nie prekvapením, je prezident Schuster, ktorý toto svojím včerajším rozhodnutím nedať "poverenie" nikomu odobril. Samozrejme, nemá to žiadnu váhu, prebieha len scenár, ktorý sme už dvakrát napísali - strany ho môžu spokojne ignorovať. Táto hlava štátu kaká už úplne mimo misu, veď iba v nedeľu na Markíze tvrdila, že "poverí" toho, kto donesie vyhlásenie. Dzurinda doniesol - nepomohlo. Takže prichádza fraška - Mečiar ide zostavovať vládu. Potom sa budú zase v HZDS rozčuľovať, že s nimi ani v NR SR nechce nik rozprávať. Kto by mal chuť, keď sú nenormálni. Záverečná prognóza - do polohy divej opozície začína práve v týchto dňoch sám seba vytláčať aj Robert Fico.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
