klíme. Na tomto novom výskume, založenom na nepriamych výpočtoch z existujúcich údajov, sa podieľal multidisciplinárny tím environmentalistov a matematikov z Univerzity východného Anglicka a jeho výsledky boli publikované v prestížnom vedeckom časopise Nature (príroda). Tento tím zistil, že niektoré podmorské oblasti s takpovediac "drsným" dnom pôsobia ako gigantická miešačka, v ktorej sa pomerne dôkladne zmiešavajú vodné masy rôznych teplôt, čím sa značne ovplyvňuje počasie nad veľkými regiónmi našej planéty. Vedci objavili prvú takúto oblasť v Škótskom mori, ktoré leží medzi Antarktídou a južným cípom Južne Ameriky. Tím vedcov demonštroval, že husté a studené vody, tvoriace sa vo Weddellovom mori v blízkosti Antarktídy - to je zdroj studených spodných vrstiev pre väčšinu oceánov - sa v Škótskom mori miešajú oveľa intenzívnejšie, ako sa doteraz myslelo. "Predtým sme nevedeli, kde dochádza k premiešavaniu väčšej časti studenej vody", hovorí členka spomenutého tímu dr.Heywoodová, a dodáva: "Po prvý raz sme ukázali, že studená voda z dna Weddellovho mora sa prechodom cez medzery v útesoch na dne Škótskeho mora rozvíri. Výsledkom tohto miešania je stúpanie chladných vôd k hladine, pričom tieto masy tvoria približne 20% vôd, ktoré ochladzujú globálny oceán." Voda cirkuluje oceánmi trojrozmerným spôsobom, ktorý sa často nazýva "globálny dopravníkový pás". Ten takpovediac dopravuje teplú povrchovú vodu z rovníkových oblastí smerom k pólom. Typickým príkladom takéhoto prúdenia je Golfský prúd v severnom Atlantiku. Keď teplé povrchové vody prídu do polárnych oblastí, odovzdajú väčšiu časť svojej tepelnej energie atmosfére - výsledkom je pomerne mierna klíma v západnej Európe. Rovnaký proces prebieha v južnom oceáne pri Antarktíde. Povrchové vody sa značne ochladzujú a začínajú zamŕzať, pričom soľ ostáva v nezamrznutej vode. Tá sa tým stáva hustejšou a klesá ku dnu. Studené a husté vody, ktoré klesli nadol v severnom Atlantiku a v južných moriach okolo Antarktídy, sa potom vracajú do rovníkových oblastí ako spodná časť "tekutého dopravníkového pásu". Kde a ako sa táto voda intenzívnym miešaním dostáva opäť na povrch, predstavuje zatiaľ pre oceánografov a klimatológov veľkú neznámu. Na výpočty rozsahu miešania vody v Škótskom mori boli použité parametre (teplota, slanosť a tlak vody), namerané na 170 miestach mora. Ako povedala dr.Heywoodová, bude sa pokračovať v hľadaní ďalších miest v svetových oceánoch, v ktorých dochádza k intenzívnemu premiešavaniu rôznych vrstiev vody. Zatiaľ čo však miešanie v Škótskom mori bolo "objavené" nepriamymi výpočtami, v budúcnosti sa možno bude dať toto gigantické zmiešavanie sledovať priamo.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
