Zem si zrejme "pritiahla" ďalší mesiac

Už žiaci základnej školy sa učia, že okolo Zeme obieha jeden mesiac - a to Mesiac. Pripomeňme, že termínom mesiac sa v astronómii označuje teleso,

obiehajúce okolo planéty, pričom najviac mesiacov má gigantická planéta Jupiter - s nedávno objavenými jedenástimi je ich 39.

Vedci teraz stoja pred záhadou, či si naša Zem náhodou "nepritiahla" ďalší mesiac. Všetko sa to začalo 3. septembra, keď amatérsky astronóm Bill Yeung z americkej Arizony objavil svojím teleskopom vo vesmíre malý objekt a zistil, že nejde o žiadne známe vesmírne teleso. Svoj nález oznámil Yeung centru malých planét, ktoré zhromažďuje informácie o asteroidoch a kométach. Teleso bolo kategorizované ako objekt v blízkosti Zeme, pohybujúci sa po eliptickej dráhe okolo Slnka, a dostalo označenie J002E3. Ukázalo sa však, že tento objekt, nachádzajúci sa teraz vo vzdialenosti 700 000 kilometrov od našej planéty (teda v približne dvojnásobnej vzdialenosti, než v akej obieha okolo nás Mesiac), je skutočnou záhadou. Presnejšie výpočty totiž ukázali, že objekt J002E3 neobieha okolo Slnka, ale okolo Zeme, a to s periódou 50 dní. To ale znamená dve veci. Buď je tento objekt časťou kozmického "smetia", teda ide napríklad o vyhorený stupeň nejakej kozmickej rakety či iné ľudskou rukou vyrobené teleso, alebo ide o asteroid, ktorý si Zem takpovediac "pritiahla" na svoju obežnú dráhu. Prvé výpočty, ktoré urobili austrálsky astronóm Tony Beresford a jeho český kolega Peter Kušnirák, pritom naznačujú, že nejde o umelý, teda ľudskou činnosťou vytvorený objekt. Poloha nového telesa nezodpovedá polohe žiadneho zo známych kozmických úlomkov a nikdy predtým nebolo toto teleso pozorované, a to napriek nepretržitému sledovaniu vesmíru automatickými skenermi. Objekt sa ani nevyznačuje variáciami svojej jasnosti, čo je inak typické pre kovové predmety, ktoré pri svojom pohybe vo vesmíre rotujú. Experti laboratória JPL, patriaceho pod americkú kozmickú agentúru NASA, sa napriek tomu domnievajú, že by predsa len mohlo ísť o vyhorený tretí stupeň obrovskej rakety Saturn V, ktorá v novembri 1969 vyniesla na dráhu k Mesiacu kabínu Apollo 12 s tromi astronautami. Tento stupeň je dlhý 17,8 metra a má priemer 6,78 metra. Paul Chodas zo spomenutého laboratória uvádza na internetovej stránke JPL, že po prechode popri Mesiaci 18.novembra 1969 bol tretí stupeň rakety Saturn V ponechaný na dráhe, veľmi vzdialenej od Zeme. Tento objekt sa ale postupne dostal na heliocentrickú dráhu, čiže začal obiehať okolo Slnka. Chodas tvrdí, že v apríli tohto roka sa vyhorený stupeň dostal do tzv. Lagrangeovho bodu L1 (to je miesto v ktorom sa gravitačné pôsobenia Zeme a Slnka vzájomne kompenzujú) a odtiaľ si ho zem postupne pritiahla do svoje sféry vplyvu. "J002E3 je prvým známym prípadom objektu, zachyteného Zemou, hoci sa vie, že Jupiter rovnakým mechanizmom zachytil niektoré kométy", napísal Chodas. Chodas tiež vypočítal, že existuje pravdepodobnosť jedna k piatim, že nateraz neznámy objekt narazí v roku 2003 do Mesiaca, a približne trojpercentná pravdepodobnosť zásahu Zeme v najbližších 10 rokoch, pričom pri takomto náraze by nemalo dôjsť k významnejšiemu ohrozeniu ľudstva. Ak sa však ukáže, že objekt J002E3 nie je umelým výtvorom a je to takpovediac kus skaly, pôjde o tretí mesiac Zeme (ľudskou rukou zhotovené umelé družice nenazývame mesiacmi). Prečo ale tretí, keď - ako sme spomenuli v úvode - žiaci v školách sa učia, že naša planéta má jediný mesiac? Okrem Mesiaca obieha totiž okolo zeme aj maličký asteroid Cruithne, objavený európskymi astronómami v roku 1986 a pomenovaný podľa keltských kmeňov, ktoré prišli do Británie v období od 880 do 500 rokov pred naším letopočtom. Crutihne (vyslovuje sa to vraj "krúínja") putuje v našej slnečnej sústave po podivuhodnej dráhe, ktorá je v najbližšém bode vzdialený od nás stále ešte 15 miliónov kilometrov. Dráha je podivuhodná najmä preto, lebo Crutihne je striedavo priťahovaný Slnkom a Zemou, takže vlastne o "skutočný" mesiac tak celkom nejde.