Maďarsku (po druhom kole, keď Fidesz skoro vymazal obrovský náskok socialistov z kola prvého). A teraz do tretice Nemecko: Sociálni demokrati zvíťazili v nedeľňajších voľbách do Bundestagu tak, že nazbierali o cca 8 tisíc hlasov viac ako konzervatívna CDU/CSU. A to pri 61 miliónoch zapísaných voličov! Znamenalo to percentuálne úplne vyrovnané skóre dvoch najsilnejších 38,5-38,5. Takže o pokračovaní červeno-zelenej koalície rozhodol 8,5-percentný výsledok Zelených, ktorý sa ukázal o percento vyšší ako počet hlasov FDP - Slobodných demokratov, ktorí boli potenciálnymi partnermi CDU/CSU.
Keďže súbežne boli voľby aj u nás, ako prvý z možných pohľadov sa vtiera metóda porovnávania. Hoci je to dosť divoké, keďže politické reálie Nemecka a Slovenska sú výrazne odlišné, núkajú sa tri zaujímavé priblíženia. Prvé: Kým na Slovensku majú po r. 1990 premiéru v parlamente čistokrvní komunisti (teda pod vlastnou značkou - inak ich bolo dosť), v Nemecku prvýkrát po r. 1990 z Bundestagu vypadli. Teda takmer - v 603 člennom parlamente zasadnú dvaja, ktorí vyhrali v jednomandátových obvodoch. Straníckej kandidátke PDS ale štyri percentá nestačili.
Štúdia číslo 2: Vzápätí po tom, čo boli spočítané mandáty (SPD + Zelení 306, opozícia dokopy 297) a predsedovia Gerhard Schröder (SPD) a Joschka Fischer (Zelení) vyhlásili, že chcú pokračovať v doterajšej koalícii, prezident Rau "poveril" Schrödera rokovaniami o novej vláde. Teda nedal si - na rozdiel od Schustera - odklad do piatku, či náhodou nepríde niekto iný s inou väčšinou. A kancelársky kandidát CDU/CSU Stoiber nežiadal ani minútu priestoru na vlastné rokovania, keďže je mu - na rozdiel od Mečiara - jasné, že dve väčšiny sa v tom istom parlamente, kde konkurencia už má jednu, zostaviť nedajú.
Momentka číslo 3. Schröder zvrátil dlhodobé trendy, ktoré ukazovali na jeho jasnú prehru, stávkou na totálny populizmus. Osedlal najmä tému povodňových reparácií, kde nasľuboval, že nikto sa nebude mať horšie než pred katastrofou. A ovládol tiež debatu o Iraku, v ktorej zahral na pacifistické a antiamerické nálady v nemeckej verejnosti. V tomto pokleslom žánri mal v slovenskej kampani iba jediného ako-tak dôstojného epigóna. Samozrejme s vlastnými témami. Pozoruhodné a veľmi príjemné je zistenie, že pokiaľ Schröder s touto strunou vyhral, Fico prehral.
Bod 3b je tiež o kampani. Mediálni poradcovia úradujúceho kancelára vsadili na stratégiu, aby Schröder strhol na seba všetku aktivitu, takže stranícke okolie úplne vypadlo z mediálneho obrazu. Podpredsedovia a ďalší kandidáti akoby neexistovali, všade bol a ku všetkému rozprával iba rétoricky superzdatný a charizmatický Schröder. Hoci o fúz, vyhral. S tou istou koncepciou, to jest Smer = Fico, dlhodobo pracoval aj Flašík. Prehral. Obe kampaňové snímky svedčia v prospech slovenského voliča, o ktorom sa inak traduje, že je nadštandardne vnímavý na populistov. Po sobote a nedeli sa dá minimálne povedať, že o nič viac, než volič nemecký.
Menej bizarné, ale stokrát podstatnejšie, sú vnútronemecké a medzinárodné dôsledky týchto volieb. Všetci ekonomickí experti sú zajedno v tom, že nemecké hospodárstvo je v najhoršej kondícii od... azda nepamäti. Rozpočtový deficit atakuje "maastrichtskú" hranicu 3% a len pred pár mesiacmi ušiel Schröder potupnej sankcii Bruselu za jej prekročenie. Nezamestnanosť, ktorej zníženie bol jeho vyhrávajúci sľub v r. 1998, sa zvýšila. Nemecko postihla vlna bankrotov vrátane takých kolosov, ako Kirchovo impérium. A dôchodkový systém je rovnako napätý, ako slovenský, atď. Je mimo diskusie, že zodpovedná je práve tá koalícia, ktorá získala teraz obnovený mandát. Hospodárske reformy, ku ktorým sa zaviazala, neurobila. Je maximálne otázne, či toho garnitúra SPD a Zelených bude schopná v nasledujúcom období. Inak, a to nie je sranda, experti vyveštili, že nemecká ekonomika stojí pred najhlbšou povojnovou krízou.
Že čo to môže znamenať pre EÚ a proces rozšírenia, je skôr námetom pre nejaký nový eurohorror, ako seriózny komentár. Fakt je ten, že čakanie na nemecké voľby bolo pol roka kardinálnou zámienkou toho, prečo sa nemôžu uzavrieť s kandidátmi najkomplikovanejšie kapitoly. A tiež výhovorkou, prečo nie je možné pokročiť v dohodách o reforme agrodotácií, ktoré žerú 50% bruselského rozpočtu. Teraz je po voľbách a na dohody EÚ s kandidátmi i Schrödera s eurokolegami sú k dispozícii dva mesiace. Pričom Schröder s volebnými sľubmi na krku už nemôže pustiť Európe ani chlp... Bude to veľmi zaujímavé. Mnohí sa ale už v tejto chvíli modlia, aby Íri to svoje referendum pokakali. Lebo inak už nezostane žiadna výhovorka...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
