koncokampaňové a víkendové. Lídri štyroch strán práve prijímajú ďalekosiahle rozhodnutia o programe, štruktúre a obsadení budúcej vlády, ako aj o mechanizmoch fungovania koalície a širšieho politického systému. To všetko je rovnako dôležité ako samotné rozhodnutie o politickom zložení kabinetu. Vytvárajú sa určujúce súradnice, v ktorých pobežia udalosti nasledujúcich rokov. Ako si v týchto dňoch noví koaličníci ustelú, tak budú - dúfajme, že celé štyri roky - spať. A my s nimi. Pozrime sa teda na veci obsahové.
Prvý verdikt, ktorý sa tvári zásadne, už padol. Je o zoštíhlení vlády, z ktorej ubudne celá pätina - miesto 20 členov bude mať 16, aj s premiérom a jedným vicepremiérom. Nejde však o nič politicky kardinálne, je to iba gesto s platonickým rozpočtovým hrotom. Zrušenie ministerstva privatizácie a troch podpremiérskych postov nezodpovedá razancii predvolebných programov. Zvlášť KDH a ANO ohlasovali omnoho drastickejšie škrty vo výkonnej moci. Miesto ovácie je teda tou správnou emóciou skôr opatrná skepsa. Máme signál, že strany na svoje predsavzatia síce celkom kašlať nebudú, ale sa ani veľmi nepretrhnú, aby ich sledovali so všetkou dôslednosťou, ak to má byť veľmi bolestivé.
Samozrejme, čo sa týka úspor vo verejnej sfére, stokrát podstatnejšie bude "zoštíhľovanie" na nižších úrovniach, kde sa môžu klčovať a zlučovať celé úrady a inštitúcie. Tam sú miliardy. Ale bude aj decibelov, až začnú kvičať stranícki nominanti a iní zbytočníci. Len aby sa to nezvrhlo do selekcie - SDĽ (HZDS a pod.) odchod, len tí "naši" sú odborníci... A vôbec, aby sa začalo.
Z programovo-koncepčnej oblasti sú ešte dva všeobecnejšie signály, a oba negatívne. Pre KDH bola rovná daň nielen programovou prioritou, ale občas aj podmienkou vstupu do vlády. To ešte pritom ani netušili, že bude vláda pravicová, akú si vždy želali. Dnes, keď už nielen tušia, ale na pol rite v nej aj sedia, Hrušovský na otázku, či na rovnej dani budú trvať, oznamuje, že cieľom KDH "je znižovanie daňového a odvodového zaťaženia tak, aby sme sa postupne dopracovali k rovnej dani". Aby bolo jasné - nikto nečakal, že ju presadia k 1.1.2003. Kompromis, ktorý Hrušovský naznačuje smerom k umiernenejším SDKÚ a SMK, vyzerá však až príliš oportunisticky. Pre zaujímavosť - na konci kampane sa k rovnej dani rétoricky prihlásil aj Robert Fico.
Že záchvaty neoliberálnych prístupov celkom nemusia hroziť, naznačila napokon aj Martináková, ktorá protestovala v Site proti tomu, že sa zostavuje vláda "pravicová". Upresnila, že ide o koalíciu "stredopravú", keďže oni - SDKÚ - sú taká fajta. A ešte aj vraj KDH. My dodávame, že celkom určite SMK, ktorá to má v sociálnom a pôdohospodárskom programe naozaj pôvabne pomotané. Súkromné definície a povolebná kampaň Martinákovej sú však jedna vec, a celkom iná je prostý fakt, že aj v porovnaní so západoeurópskymi vládami tejto orientácie má rodiaca sa slovenská koalícia svoje ťažisko výrazne napravo. Na toto netreba ani doktorát z politológie, úplne stačí porovnanie programov a rétoriky napr. so Stoiberom a švédskou pravicou, ktorí svoje volebné zápasy práve prehrali. Alebo - to je skoro humor - porovnanie s programom Raffarinovej vlády v Paríži, ktorému by vedel možno tlieskať aj taký Peter Weiss.
Nejde však naozaj o slová, ale o podstatne viac. Totiž: Na akú vlnu sa koalícia a vláda teraz naladia, do akej miery sa reformne "vyhecujú" v zárodočných fázach, približne na tej vlnovej dĺžke sa bude premávať cez celé volebné obdobie. Treba si uvedomiť jednu, možno zvláštnosť alebo neštandardnosť, Slovenska. Ani jedna zo zainteresovaných strán nemá silnú členskú základňu, ktorá by vyvíjala tlak na lídrov, aby z vlastných priorít veľa nespustili. Slovenské politické strany nemajú "telo", nemajú spätné väzby, pred ktorými by sa koryfeji mali mať na pozore. Ani poslanci, ktorí o chvíľu zasadnú v NR SR, resp. ich drvivá väčšina, nemajú k tomu, čo sa teraz pečie, čo povedať. A keby mali, tak nemôžu. Sú radi, že sú radi, že sú vôbec tam, kde sa z vôle šéfov dostali. Budú až hlasovať za vládne vyhlásenie. Všimnime si dobre; syntéza straníckych programov do spoločného celku, ktorá sa teraz deje, je čisto vecou dvoch programových komisií a desiatich-dvanástich lídrov. Čo títo práve teraz uvaria, to bude celé Slovensko papať. Teda ak bude koalícia fungovať...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
