to škoda, lebo atraktívnejší pri tejto štvorke by bol naozaj záujem o programové a obsahové veci. V blízkej koncovke sa aj tak všetko dozvieme, takže vzrušovanie sa nad osobami a flekmi nemá dlhú budúcnosť.
Ale už sa stalo. Najväčšie titulky i priestor si vydobyl zápas o ministra vnútra, kde sa zrážajú - kto iný - SDKÚ s KDH. Menovite úradujúci Šimko s pretendentom Palkom, čo je súboj, ktorý už má aj svoju históriu. Ak aj vynecháme ich tvrdé súperenie ešte v KDH a potom spor o zastupovanie KDH v Predsedníctve SDK, svoj najväčší mač zviedli pred rokom a pol práve o tento rezort. Nebol však vôbec regulárny. Cez hlavu KDH, ktoré malo nespochybniteľný politický nárok (daný aj počtom mandátov v NR SR, aj kedysi dohodnutým nominačným kľúčom), dosadil premiér na tento post svojho ideológa a pobočníka Šimka. KDH nemalo gule dať na škaredý podraz účinnú odpoveď, veď principiálny postoj mohol stranu preferenčne dočista odrovnať. Pre vzájomné vzťahy kauza bola ešte horšou ranou, než predtým samotný vznik SDKÚ a vystúpenie KDH z klubu SDK. Jednoducho a jasne - druhé kolo súboja o vnútro nemá iba sucho politicko-mocenské podložie, ale hýbu ním aj iné energie.
Pavol Hrušovský sa dopustil hrubky, keď v rozhovore pre Pravdu potvrdil, že KDH lipne na tomto poste. Hlúpo a infantilne tým porušil dohodu o mlčaní. Konflikt záujmov o tento rezort však už bol známy od pondelka a nie je jasné, kto ho ako fakt vyniesol. Pravdou napokon je, že vôbec nebolo ťažké si množinu záujemcov domyslieť a vypustiť ako bublinu, na ktorú niekto skočí. To je manéver, ktorý strany pri takomto type rokovaní používajú, aby testovali partnerov.
Buď ako buď, Hrušovský tým zavaril práve Palkovi, ktorý by navzdory kontinuite, ktorá hovorí za Šimka, nebol býval mal s víťazstvom taký problém. Ale mal, keďže mediálny (a internetový) koncert, ktorý sa strhol, zatlačil KDH opäť do defenzívy. Takže SDKÚ sa nadýchlo ešte k jednému náporu - čo keď sa opäť z verejnej mienky pokakajú?? Tentoraz však (asi) neprejdú, tie lepšie argumenty hovoria jednoznačne pre Palka. A medzi nimi je azda na poslednom mieste ten, že SDKÚ by vraj ovládlo Bezpečnostnú radu SR; jej členom je totiž aj minister obrany, čo je post, ktorý SDKÚ (s veľkou pravdepodobnosťou) dostane, ak pôjde Palko na vnútro. Takže zastúpenie SDKÚ v orgáne, ktorý inak ani nie je taký strategický, ako ho KDH vykresľovalo, by bolo tak či onak rovnaké.
Zásadný dôvod, prečo pustiť KDH na vnútro, je systémový i politický. Jednoducho sa nemôže zostavovať koalícia tak, že najsilnejší si vyberie rezorty, ktoré sa mu páčia a hodia a sú mu milé, a zbytky nastrčí ostatným - tak toto si rozdeľte. Hoci Dzurinda si už veľmi zvykol, tak to proste nejde. Treba vidieť jasne; SDKÚ už získalo, úplne bez boja, nielen premiéra (ktorý jej nepochybne náleží), ale aj dva ďalšie najvýznamnejšie rezorty: Zahraničia a financií. Toto je skutočne "silový" triumvirát, aký vo vyrovnanejších koalíciách, kde jasne nedominuje jediná strana (ako napr. teraz MSZP v Maďarsku), nevidíme. Príkladov je more naokolo. V Nemecku držia zahraničie sedempercentní Zelení (tam je to už pevná tradícia, že buď zahraničie alebo financie dostáva slabšia koaličná strana), v Rakúsku majú financie Slobodní, v Česku zahraničie KDU-ČSL. A tak ďalej: Aj bez vnútra je už SDKÚ v takej mocenskej pozícii, že v zavedenejších demokraciách by už politológovia veľmi vysoko dvíhali obočie. Je absolútne bez diskusie, že vnútro patrí KDH, ak teda ANO a SMK neprejavili záujem. Je veľmi na zamyslenie, či je vôbec vhodné, aby premiérova strana skasírovala ešte obranu. Tu sa ale patrí povedať, že SMK a ANO rokujú zakríknuto, samozrejme každý z iných dôvodov.
Husto sa špekulovalo o motívoch KDH, že prečo asi tak stoja práve o vnútro. Odhliadnime od faktu, že to by sa dalo opýtať každej jednej strany, ktorá sa o čosi uchádza. Palko je ale presne ten politik z celej ponovembrovej garnitúry, ktorý o bezpečnostno-policajnú agendu prejavuje najsystematickejší záujem.
Inak výrazne prekvapuje informácia, že KDH údajne stratilo záujem o rezort spravodlivosti. To však treba brať s rezervou, je nezrozumiteľné, prečo by nechceli vystrčiť na viditeľné miesto jedného zo svojich najschopnejších ľudí, Lipšica, ktorý už tam pozná každú chodbu a mal by najmenší problém naviazať na prácu predchodcu. Ak sa zľakli, tak je to hrozná správa, keďže hovorí o tom, že pohnúť s justíciou sa v KDH pokladá za beznádejné podujatie. Treba veriť, že ide skôr o nejakú novú vyjednávaciu taktiku. Len nie je jasné, čo tým sledujú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
