viacerých činiteľov. Jedným z nich je dostatočná psychická a telesná pripravenosť.
Ďalším činiteľom je postup písania, ale aj podmienky a prostriedky na osvojovanie písania. Ide o hygienickú a technickú stránku, napríklad poloha pri písaní, držanie pera či ceruzky, osvetlenie, druh písacej potreby, kvalita papiera. A práve táto technická stránka sa dosť často stáva predmetom diskusií, námietok, pripomienok rodičov. Nezriedka sú opodstatnené, ale menej závažné. Konkrétne tu ide o perá, ktoré majú používať deti prvého, prípadne druhého ročníka. Najčastejšie sa formuluje striktne - plniace, guľôčkové či čínske perá!
Na nácvik písania sa používa pero. Z vlastných poznatkov, ale aj mnohých učiteľov viem, že sa zdôrazňuje zásada, aby školáci 1. a 2. ročníka písali plniacim perom. Prečo iba plniacim perom? Z praxe som postrehol isté základné požiadavky, ktoré by mal spĺňať primeraný písací nástroj, aby sa u detí vypestovali príslušné zručnosti a návyky.
Predovšetkým je to prítlak na pero. Pero (či ceruzka) nepotrebuje silný tlak, aby sa na papieri utvorila potrebné stopa. Ak dieťa musí silno tlačiť, technika písania sa zhoršuje. Núti to dieťa venovať pozornosť najmä tlaku na pero, nie príslušným tvarom písmen.
S touto požiadavkou priamo súvisí ďalšia - stopa na papieri má byť rovnomerná, pravidelná a dostatočne hrubá, zreteľná (viditeľná). Súvisí to s púšťaním farbiva - atramentu.
Aby pero (ceruzka) zanechávalo dostatočnú stopu, je potrebný aj istý odpor papiera. To sa však viac týka papiera ako kvality pera.
Pero má byť primerané proporciám dieťaťa. Ide predovšetkým o hrúbku rúčky, alebo aj jej dĺžku a tvar.
Tieto základné požiadavky by sme mohli doplniť ďalšími - dostupnosť, ich používanosť, starostlivosť o ne a manipulačnosť, prípadne aj estetické a hygienické hľadisko.
Posúďme teraz, či plniace, guľôčkové a čínske perá zodpovedajú týmto požiadavkám, aké sú ich ďalšie výhody a nevýhody.
Plniace pero vyhovuje uvedeným požiadavkám. Netreba ním tlačiť, žiak sa môže sústrediť na techniku písania. Na papieri zanecháva primeranú, pravidelnú, rovnomernú stopu. Aj jeho veľkosť vyhovuje proporciám žiakov. Má však istú nevýhodu. Aby zanechalo stopu, žiak ho musí ustavične držať v rovnakej polohe, čo je preň náročné. Neprestajne ním krúti, takže sa rýchlo pokazí.
Jeho ďalšou nevýhodou je, že mu treba venovať zvýšenú starostlivosť (zasýcha v ňom atrament, poškodzuje sa hrot a podobne), ustavične treba dopĺňať atrament, ktorý veľa ráz nadmerne vyteká, čím sa tvoria machule.
Deti vyšších ročníkov iba výnimočne používajú plniace perá. Dnes je samozrejmosťou používanie guľôčkových a čínskych pier. Aké sú výhody a nevýhody spomínaných pier?
Guľôčkové perá, ktoré sú veľmi klasické, vyžadujú od dieťaťa silný tlak, by zanechali potrebnú stopu, a stopa je nepravidelná, čo súvisí s nerovnomerným vypúšťaním farbiva, s jeho kvalitou. Ďalšou námietkou je, že nevyhovujú rozmermi.
Kvalita tzv. čínskych pier je podstatne vyššia, vyhovujú požiadavkám kladeným na písací nástroj. Nevyžadujú od dieťaťa silný tlak ruky, zanechávajú pravidelnú a rovnomernú stopu, sú primeranú proporciám dieťaťa. Zdanlivou nevýhodou, na ktorú sa niekedy poukazuje, je, že zanechávajú tenkú stopu, a tým akoby nútili dieťa zvyšovať tlak na pero. Tieto perá majú aj ďalšie výhody: nevyžadujú takmer nijakú opateru, náplň sa vymieňa raz za čas, sú dostupné, málo poruchové i cenovo výhodné.
Popri spomínaných nič nebráni používať aj ďalšie písacie nástroje, pravda, kvalitné. Striktné zdôrazňovanie požiadavky písať iba plniacim perom sa dnes už zdá byť istým anachronizmom, ktorý ignoruje technický pokrok.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
