prepúšťať. Rada by som preto vedela, v ktorých prípadoch skončenia zamestnania majú zamestnanci právo na odstupné a v akej výške.
Zn.: Právo na odstupné
Odpoveď: Ku dňu účinnosti nového Zákonníka práce sa zrušil zákon o odstupnom pri skončení pracovného pomeru a nová právna úprava odstupného je v súčasnosti obsiahnutá priamo v Zákonníku práce a to konkrétne v ustanovení § 76. Ďalšou novinkou je zavedenie tzv. odchodného, ktoré je upravené v tom istom ustanovení Zákonníka práce.
Odstupné prináleží zamestnancom, u ktorých došlo k skončeniu pracovného pomeru či už výpoveďou, alebo dohodou, z dôvodu, že sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť a tiež z dôvodu tzv. nadbytočnosti, t. j. ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o zníženú stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách. Rovnako prináleží odstupné aj zamestnankyni, s ktorou zamestnávateľ ukončil pracovný pomer v dôsledku zákazu niektorých prác a pracovísk pre ženy.
Odstupné patrí týmto zamestnancom pri skončení pracovného pomeru najmenej v sume dvojnásobku ich priemerného mesačného zárobku. Táto výška je zákonom stanovená ako minimálna, existuje teda možnosť dohodnúť v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnej zmluve, odstupné vyššie.
Zákonník práce zaviedol s účinnosťou od 1. 4. 2002 odchodné ako nový nárok zamestnancov. Odchodné patrí zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru, po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov. Zákon ustanovuje minimálnu sumu odchodného vo výške priemerného mesačného zárobku odchádzajúceho zamestnanca.
Otázka: V podniku pracujeme na 2 zmeny, pričom týždenný pracovný čas je len 39 hodín. V noci a cez víkendy máme ako zamestnanci striedavo pohotovosť, pričom sme doma. V prípade potreby však musíme ísť do práce, čiže v tomto prípade sa už nejedná o pohotovosť mimo pracoviska, ale priamo na pracovisku. Ako by sme mali byť správne za čas strávený počas pracovnej pohotovosti na pracovisku odmeňovaní?
Zn.: Pracovná pohotovosť
Odpoveď: Pracovná pohotovosť je v Zákonníku práce charakterizovaná ako stav, keď zamestnávateľ v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh nariadi zamestnancovi, aby sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad vopred určený týždenný pracovný čas zdržiaval po určený čas na určitom mieste a bol pripravený na výkon práce, prípadne, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom na pracovnej pohotovosti dohodne. Pracovnú pohotovosť môže zamestnávateľ nariadiť najviac v rozsahu 8 hodín v týždni a najviac 100 hodín v kalendárnom roku. Nad tento rozsah je pracovná pohotovosť prípustná len po dohode so zamestnávateľom.
Za každú hodinu pracovnej pohotovosti patrí zamestnancovi náhrada najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku v Sk za hodinu pre 1. stupeň náročnosti práce a v prípade pracovnej pohotovosti na pracovisku najmenej 50 % tohto nároku. Zákon tu teda rozlišuje pracovnú pohotovosť vykonávanú mimo pracoviska (prevažne doma) a pracovnú pohotovosť priamo na pracovisku.
V prípade, ak počas pracovnej pohotovosti dôjde k výkonu práce, považuje sa táto práca za prácu nadčas, práca nadčas nesmie u zamestnanca prekročiť 8 hodín v jednotlivých týždňoch a 150 hodín v kalendárnom roku.
Autor: Pavol KISS
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
