nezdravšie sú elegantnejšie, spoločensky viac uznané, sľubujúce ozajstný, neraz nadpozemský zážitok. Takto sa pri rozumnom zaobchádzaní z malej neresti tvoriacej základ originálneho životného štýlu postupom času stáva umenie pretvárajúce svojho nositeľa na osobnosť. V dobe rapídne sa zvyšujúceho počtu protifajčiarskych kampaní, vrátane najmilitantnejších v USA, degradujúcich tabak na úroveň spoločensky nežiadúceho botanického omylu, sa čoraz razantnejšie dostáva do popredia cigara, ako jeden z najstarších a najpôvodnejších spôsobov spotreby voňavej americkej byliny. Iste nie neprávom.
Do elitného spoločenstva vyznavačov tabakových valčekov patrí veľa známych, ešte viac neznámych ľudí. Kaviarenskí fajnšmekri, bankári, večne nespokojní intelektuáli. Uctieval ich anglický kráľ Eduard, spisovatelia Mark Twain, Ernest Hemingway, George Sandová. V imperátoských rukách ju mocne zvierala ruská cárovná Katarína Veľká. Skúša ju aj naša krehká Dara Rolincová a jej priateľka Simona Krainová. Britský premiér Winston Churchill, vychýrený zarytým antikomunizmom a cigarou, za celý svoj dlhý plodný život, skolil podľa odhadu najmenej 250 000 kusov rôznych veľkostí. Posledný žijúci revolucionár Fidel Castro si na Kube, kde je cigara symbol národný, necháva baliť pre seba a štátne návštevy zvlášť kvalitnú sortu, o zložení ktorej okrem baliča nikto nič nevie. Vyvolení šťastlivci zhodne tvrdia, že chutia senzačne. Dobrá cigara je stále symbolom dobrého vkusu.
Najväčšiu zásluhu na šírení slávy cigarového impéria majú firmy zaoberajúce sa ich výrobou. Popri množstve exotických názvov, chutí a vôní z nie menej exotických výrobní v zámorí sa tabaková továreň spracúvajúca dovezenú surovinu na kvalitné cigary nachádza aj na našom území. Možno ju nájsť trochu zastrčenú bokom v starobylej baníckej obci Smolník na pol cesty medzi Košicami a Spišskou Novou Vsou. Je jediná na Slovensku. Rozľahlé priestory masívnej budovy, kde sídlila banská komora a divadlo, prvé v Európe s otočným pódiom, sa až po vydolovaní miestnych zásob striebra a medi prestavali roku 1872 na továreň na výrobu cigár. V starej manufaktúre pracovalo 1200 žien, čo na vtedajšiu dobu predstavovalo nadpriemerne vysokú zamestnanosť v celej obci a okolí. Muži zarábali ťažbou dreva. Pracovné špecifikum s rozdielom nižšej zamestnanosti pretrváva bez zmeny. Ženy sú na túto prácu vhodnejšie.
O význame smolníckej továrne ručne balených cigár svedčí skutočnosť, že tamojší pracovníci boli v časoch monarchie a ČSR štátnymi zamestnancami, zabezpečenými definitívou. V priestoroch budovy sa v začiatkoch výroby nachádzala materská škola pre deti baličiek. A tak sa tradícia kvalitného šúľania dobrej voňavej cigary generačne odovzdávala z pokolenia na pokolenie. Vznikali celé dynastie zručných baličiek. Samotná výroba s krátkou, asi týždeň trvajúcou pauzou počas druhej svetovej vojny, vynútenou zamurovaním tabakových skladov z obavy pred rozkradnutím, beží nepretržite do dnešných dní. Neovplyvnila ju ekonomická kríza, politika ani vojenské konflikty.
Silu a význam smolníckej tradície výroby cigár nepoškodili ani päťdesiate roky živelného nástupu socializmu, keď bola cigara ideologicky vadná, označená za buržoázny prežitok. Z povedomia ľudí ju mala vytlačiť sériová veľkovýroba lacných, nekvalitných neraz iba podľa balenia cigarety pripomínajúcich proletárskych značiek Deva, Šport, Letka a Bystrica. Kvôli tomuto účelu sa po znárodnení koncom päťdesiatych rokov odňala zamestnanecká definitíva, zredukoval počet baličov, preriedil sortiment. Ideologicky zámer zlikvidovať cigaru ako buržoázny prežitok ale nevyšiel. Ešte začiatkom 70. rokov sa v socialistickom Československu z cigarového závodu v priebehu jedného roku vyprodukovalo a predalo na domáci trh neuveriteľných 90 miliónov cigár rôznych značiek a veľkostí. V prepočte na necelú 10-miliónovú populáciu potenciálnych dospelých konzumentov ČSSR viac než dosť. Lámali sa celosvetové spotrebiteľské cigarové rekordy. Smolnícka fabrika oslávila svoj úspech výrobou jubilejnej série luxusných cigár na počesť storočnice založenia závodu.
V tom čase nastupoval na miesto nového riaditeľa Mikuláš Kozmáš, ktorý šéfuje smolníckej cigarovej továrni aj v terajších zmenených ekonomických podmienkach anglického majiteľa Imperial Tabacco group. P. L. C. "Začiatky mojej práce v závode boli poznačené rekordnými výsledkami roku 1974 a atmosférou, ktorá tu vládla," spomína M. Kozmáš. "Mali sme asi 600 zamestnancov, vyrábali 17 druhov cigár. S odbytom neboli starosti. Pri práci v baliarňach sa spievalo. Počet zamestnancov, produkcia a sortiment postupne klesal na dnešných 200 pracovníkov, 7 druhov cigár, jeden druh cigarillos pre zahraničného zákazníka a fajkový tabak. Vysoká kvalita ostala štandardná, podobne ako základná ponuka značiek vynovenej série corrida, známej pod názvami Kora, Vatra, Portoriko a Carina. Pre zvlášť náročných zákazníkov sú určené ručne spracované brazílske viržinky a naše najlepšie tiež ručne balené cigary Royal Premium. Obe sú pri nižších cenách vo svojej kategórii chuťovo porovnateľné s dovozom. Ako špecialitu ponúkame na zákazku vyrábané málopočetné série cigár pre mimoriadne príležitosti s prstienkom, na ktorom je logo a podobizeň objednávateľa. Do Čiech vyvážame každoročne niekoľko tisíc kusov našich najväčších cigár dĺžky 17,5 cm pod značkou 'Lechký noční doutník' a 'Český doutník'. V konečnom dôsledku dve tretiny nášho klasického sortimentu putujú do ČR. Prezradím ešte svoj zámer zriadiť v blízkej budúcnosti v priestoroch fabriky stálu historickú expozíciu venovanú cigare."
Tradičná výroba tradičných cigár v Smolníku začína na prvom poschodí rozľahlých priestorov starej budovy. Z bezpečnostných dôvodov od vchodu bližšie smie fajčiť iba neďaleký komín kotolne. Nachádza sa tam totiž sklad prvotriednych tabakov určených pre namiešanie zmesi vnútra cigary. Tabaky sú uložené vždy sólo podľa dovezenej značky Jáva, Domingo, Brazil, Columbia alebo Manila vo veľkých pletených košoch v prostredí so stálou teplotou a 16-percentnou vlhkosťou.
Vo vedľajšej miestnosti sa potom miešajú na základe tunajšej receptúry na vnútornú náplň pre konkrétny druh. Iná je pre Koru, iná pre Vatru a Portoriko. Pri výrobe týchto značiek pomáhajú švédske stroje. Fungujú ako automat, špeciálne len pre Koru a poloautomat na nabalenie obalu pre Portoriko. Vnútro tejto cigary sa musí našúľať ručne. Preto je výrobok kvalitnejší, má lepšiu hustotu a ťah. Ručne sa trhajú aj krycie listy, zvlášť na pravú a ľavú stranu, delené pre baliace stroje na ľavé a pravé, aby bolo zakrútenie rovnaké. Jednotlivé cigary sa potom triedia a kontrolujú podľa farby, tvaru a vzhľadu.
O poschodia vyššie sú najvzácnejšie komnaty podniku. Maturičný sklad, kde dozrievajú ručne balené cigary a hala na spracovanie krycích listov. Krycie listy sú najdrahšou dovozovou surovinou. Sem sa vchádza po špičkách. Sme v kráľovstve trópov. Vo veľkých 100-kilových lykových balíkoch oblepených exotickými názvami lodí a prístavov sú naskladané pekne jeden na druhom mohutné hodvábnojemné a voňavé tabakové listy z Jávy, Ekuadoru a svetlejšie Connecticut Shade z USA. Pretože je umenie dobrej výroby cigár v podstate tajomstvom správneho zvlhčovania, sušenia a šúľania tabakových listov, venuje sa tovaru z trópov primeraná pozornosť. Putujú do vodného kúpeľa, prepierajú sa, potom sa uskladnia na vlhkom chladnom mieste a čakajú na transport do vedľajšej miestnosti, kde zakotvia definitívne na trupe ručne balených cigár. Connecticut Shade na viržínke a drahý Ekvádor pri Royal Premium - najkvalitnejšej smolníckej cigare.
Ručnej výrobe, najťažšej a najviac cenenej všade na svete, sa venuje v dvojzmennej prevádzke 6 žien na šichtu. Spod ich rúk vychádza na hlavu a zmenu stabilný počet kusov cigár zodpovedajúci norme bežného kubánskeho štandardu. Na rozdiel od Kuby tunajšie baličky pri práci nesmú fajčiť cigary a nikto im nepredčíta z knihy. Miestna zvláštnosť tu predsa je. V súlade so starou masarykovskou tradíciou v ČSR sa do krabíc brazílskych viržíniek dáva lístok s menom baličky.
Po absolvovaní náročnej šúľacej procedúry sa delikátne kúsky presunú do maturičného skladu, kde dozrievajú v drevených formičkách nerovnako dlho podľa druhu a akosti. Najdlhšie Royal Premium 7-8 týždňov. Napokon prejdú záverečnou vizuálnou kontrolou a raz za čas nafajčovacou komisiou, pozostávajúcou výlučne z piatich znalcov - mužov. Až teraz je cesta k zákazníkovi voľná a brána závodu sa otvorí.
V porovnaní s minulosťou to smolnícke cigary nemajú ľahké. Na domácom trhu ich čaká tvrdý boj s dovozovými drahšími, neraz iba v obale kvalitnejšími cigarami. V zahraničí okrem Čiech sú prakticky neznáme. Pravidelne sa prezentujú len na fajčiarskej súťaži v Brne, kde sa pri konzumácii Royal Premium súperi v dĺžke fajčenia a popola.
Konzervatívne fajčiarske prostredie znalcov tabakových valčekov však vie svoje. Dobrá cigara je dobrá cigara bez ohľadu na krásu obalu. Pri nákupe nevyprázdni peňaženku, po dvoch ťahoch nevypadne z úst a neodradí od ďalšej reprízy. V pomaly a stabilne sa vytvárajúcej cigarovej kultúre na Slovensku majú aj smolnícke výrobky svoje miesto.
MT: Výroky o cigarách
"Fajčím mierne, vždy iba jednu cigaru."
Mark Twain
"Určite existuje veľa vecí, ktoré sú lepšie ako dobrá cigara. Práve teraz si ale, bohužiaľ, nespomínam, ktoré by to asi mohli byť..."
Richard Carleton Hacker, autor Prehľadnej knihy o cigarách
"Fajčiť je ľudské, fajčiť cigary je božské."
Anonym
"Cigara zmierňuje zármutok a vyplňuje hodiny osamelosti pôvabnými predstavami."
George Sandová
Autor: Štefan Lazorišák
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
