samozrejme nepríde vládna kríza, predčasné vyhlásenie volieb do NR SR, vyhodené stovky miliónov a všetok ten chaos znovu dookola... No nemaľujme čerta na stenu. Týmto voľbám sa dával prívlastok "prelomové", lebo práve ony mali rozhodnúť, či Slovensko vykročí smerom k vyspelým demokraciám sveta alebo si opäť podáme ruku s Mečiarizmom. Práve za jeho vlády sme sa totiž dokázali dokonale izolovať od okolitého sveta a ekonomicky sme sa poberali niekam k Bielorusku alebo Ukrajine...
Vláda v rokoch 1998 až 2002 síce stabilizovala makroekonomiku, v otázke diplomatických rozhovorov dosiahla úspechy aké len mohla, no život pre bežného občana nebol jednoduchý. Ba práve naopak. Vďaka netransparentnému a neefektívnemu financovaniu štátnych orgánov a podnikov mal štát vyššie výdavky ako príjmy a to vraví za všetko. Doplatil na to občan. Dlhy narastali, boli sme nútení privatizovať strategické podniky. A ani milióny Eúr ako predstupovú podporu z Bruselu sme nevyužili v plnej miere. Prečo? Správna otázka, no odpoveď je ťažšia. Keď prišlo na lámanie chleba na konci volebného obdobia za výsledky počas uplynulých 4 rokov, všetci koaliční partneri si pohadzovali vinu za chyby, ktoré spravili, ako horúci zemiak. Niekedy sa zdalo, že obyčajný človek je na mieste poslednom a ako prvoradé bolo pre mnohé strany to, s kým spolupracovať budú a s kým nie.
Veď v parlamente to aj dosť často vyzeralo ako na bojovom poli. V tom je nevýhoda širokej vládnej koalície. Slovensko je príliš malý a mladý štát na to, aby si nejaká strana získala viac ako 30% voličov. A tak dochádza k tomu, že malé strany, lepšie povedané strany s malou podporou občanov, sa združujú do väčších a širokých koalícií, no takto sa len ťažko hľadajú kompromisy. Ak si niekto zmyslí, že "bude Maďarská univerzita a basta", je schopný vyvolať krízu, dokonca rozpad koalície. A to bolo častým problémom vlády v posledných 4 rokoch. Názorová nejednotnosť. Teraz máme vládu zloženú zo 4 strán a uvidíme, v čom si skočia do vlasov a v čom sa dohodnú. Všetko je ale otázkou času, no jedno je jasné: mnohé medzinárodné organizácie o Slovensku hovoria, že konečne "dostalo rozum". Zvolilo si cestu 'á la Európa', ktorú by sme mali úspešne zakončiť v transatlantických štruktúrach. I keď je pravdou, že až vyše 19% občanov Slovenska by radšej videlo pri moci Vladimíra Mečiara, práve jeho hnutie totiž nebolo schopné zostaviť vládu so žiadnou stranou a tak túto šancu dostala SDKÚ, ktorá mala o nejaké tie percentá menej. Ako tretí skončil Ficov Smer a to bolo ozaj dosť veľkým prekvapením pre všetkých (veď v predvolebných prieskumoch sa niekedy zjavil ako prvý). Dzurindovci za tento neočakávaný úspech však môžu ďakovať aj Ľudovítovi Kaníkovi a jeho Demokratickej strane, pretože tá sa vzdala kandidatúry práve v prospech Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie a svojim voličom odkázala, že "DS volí SDKÚ". DS môže, no len či to akceptuje aj volič. Akosi sa to však podarilo a strana staronového premiéra skončila vo voľbách lepšie, ako možno predpokladali aj jej samotní lídri.
O predvolebnej kampani by sa dalo vo všeobecnosti povedať azda len toľko, že bola oveľa menej agresívnejšia ako v minulých voľbách. Vtedy ľudí upútali najmä dvojnásobné platy, 10% nezamestnanosť, 14 000 nových bytov ročne a mnoho iných novôt na Slovensku. No po voľbách sami politici ako aj samotní občania z predvolebných sľubov vytriezveli a akosi sme peňaženky plnšie nemali, úrady práce nezívali prázdnotou a byty skôr draželi ako boli nové. Teraz sme našli slogany miernejšieho charakteru a takmer žiadna strana nič nesľubovala. Dosť expresívne pôsobila kampaň Roberta Fica (doslova jeho, lebo skôr propagoval seba ako svoju stranu a program), ktorý už mesiac pred voľbami s istotou vedel, že bude premiérom. No práve jeho prílišné sebavedomie skôr ľudí zastrašilo, a tak mu stratégia s tvrdou mocou v štáte nevyšla. Najmä prvovoliči predstavovali dosť veľkú volebnú základňu Smeru ako aj Aliancie nového občana. Práve opozícia totiž v poslednom období dosť kritizovala vládu za to, čo spravila zle, respektíve čo vôbec nespravila. Medzi najväčších kritikov Dzuridovho kabinetu patril aj Pavol Rusko, ktorý bol už dávno sklopevne presvedčený, že do vlády s Dzurindom nepôjde. No predsavzatie akosi nenaplnil a spoločne s Hrušovským a Bugárom sa pridal k Dzrurindovi. Ale pravdou je aj to, že bez ANO by sa však pravicová vláda nepozliepala, a tak Rusko na svoje vyhlásenia o staronovom premiérovi akosi zabudol. Zrejme len HZDS postavilo svoju kampaň práve na kritike vlády. Malíkovej národniari zase kalkulovali naše výdavky vstupu do NATO, pretože oveľa radšej by sa asi prichýlila pod ochranné krídla súdruhov z Ruska. Ale akosi to nevyšlo a tak do poslaneckej lavice nezasadne, nedostane osobného asistenta, ani počítač v hodnote takmer 100 tisíc a krémeš si za pár korún v poslaneckom bufete nekúpi. A to platí aj pre jej predchodcu na čele strany, Jána Slotu. Slovák ako repa sa od Malíkovej odtrhol a vytvoril stranu pravých národniarov. A keď vo voľbách pohorel aj on, všetko bola vina (ako inak) zdegenerovaného slovenského národa, ktorý by radšej videl vo vláde Maďarov ako jeho.
Výsledky volieb mali takisto trpkú príchuť aj pre ľavicovo orientované strany. Keď sa k moci ľavičiarov dostal Pavel Koncoš, už vtedy podpora jeho strany kriticky klesala. Prepad preferencií hádzal na plecia exministerke financií Brigite Schmögnerovej. Práve ju si vybral ako obetného baránka strany a dúfal, že krízové obdobie skončí. No neskončilo... Práve vtedy stranu úplne vyradil z hry. A tak vznikla nová, tentokrát "alternatívna" strana pod vedením Schmögnerovej, Ftáčnika a do jej radov zasadol aj košický primátor Zdenko Trebuľa. No Slovač akosi nepodporuje sociálne princípy fungovania štátu a tak ľavicové bloky nedosiahli ani hranicu zvoliteľnosti do parlamentu.
Len komunisti akosi nadmieru prekvapili. Vyše 6 percent občanov je teda ozaj dosť. Mnoho občanov ich volilo s najväčšou pravdepodobnosťou z recesie, lebo udalosti na slovenskej politickej scéne za posledné roky ich nadmieru sklamali. Veď sa vraví, že každý si zaslúži druhú šancu. Čo keď nám ukážu svet zlatého komunizmu v krajšom svetle a s modernými myšlienkami???
A v akých problémoch sa bude musieť boriť nová vláda? Ťažko sa dá tvrdiť, čo si zaumieni, lebo popasovať sa s korupciou bude asi súboj Dávida s Goliášom takisto ako ozdraviť zdravotníctvo a školstvo. V neposlednom rade však nesmie zabúdať na zníženie nezamestnanosti a posilnenie sociálneho zázemia v štáte. Politici často (ak teda nie stále) sledujú najprv svoje a stranícke záujmy a strostlivosť o občana veľmi často ako priorita neexistuje. Veľké podniky krachujú vďaka perfektným schopnostiam ich riaditeľov a prezidentov postaviť dokonalé tunely. Ale nie betónové... A aj keď sa na vec príde, súdy väčšinou nič nezmôžu. Na vine je nedokonalá legislatíva a tým malá schopnosť dokazovať vinu. A práve kradnuté stovky miliárd mohli uľahčiť mnohým rodinám život. Veď koľko z nich žije od výplaty do výplaty? Páni poslanci a poslankyne to však akosi neregistrujú, lebo ich príjmy sú podstatne vyššie ako tie "naše priemerné". No keby ochutnali chudobu tak ako ju poznajú ľudia, ktorí nemôžu kúpiť svojim deťom lízanku, lebo na to jednoducho nemajú, možno by si aj uvedomili, že parlament je hlavne pre ľudí. Bohužiaľ, práve ten však nie je často schopný fungovať, lebo mnohokrát sa v ňom nadpolovičná väčšina poslancov nenachádza. No možno sa všetko zmení práve v nasledujúcich 4 rokoch. Čo všetko sa za ne skutočne udeje je ešte skoro odhadovať. Azda je len jasné, že na pražskom summite nás prizve Európa "medzi seba" a v roku 2004 sa možno staneme aj členmi Európskej únie. Veľa ľudí si ale myslí, že vstupom do týchto štruktúr máme vyhrané a že sa nám bude žiť zo dňa na deň lepšie. No možno naším deťom, ak nie ich vnúčatám... Zavedením Eura na Slovensku pôjdu ceny o čosi vyššie, no postupne by sa aj platy mali dostávať na úroveň takú, aká už mala dávno byť. Všetko ale závisí od tejto a ďalších vlád. Chvíľku síce potrvá, kým nám mzdy porastú, no hádam to dopadne pre bežného slovenského občana dobre a už možno nebudeme musieť každoročne počúvať, ktoré položky pôjdu cenovo vyššie. Tak teda spoločne dúfajme...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
