víťazov víťazmi, s porazenými je problém.
Po týždni je už vidieť v práci vnútrostranícke odpratávacie mechanizmy, ktoré by mali predznačiť budúcnosť. Pravdu povediac, jeden nevie, či sa má tešiť, alebo plakať, že to nejako dopadne. Nie je totiž jasné, či by nebolo lepšie, keby sa neúspešní v týchto voľbách pobrali7 na večnosť úplne. Niektorým sa to podarí (SDA, SDĽ), iných čakajú rôzne obrody, transformácie, nové tváre, zmeny orientácie a ideológie.
Porazeným číslo 1 je nesporne víťaz volieb. I to sa môže prihodiť iba na Slovensku a to už druhýkrát v rade. Podstatné je, že HZDS ubúdajú aj percentá, aj nominálni voliči. Od najväčšieho triumfu v roku 1992 sa vyparila presná polovica. Už nie je ani o číslo-dva väčšie, ako konkurencia, iba prvým medzi seberovnými stranami strednej veľkosti. Áno, strednej: Tzv. veľké "zberné" strany bodujú na úrovni 30-40 percent (ČSSD 30, SPD, CDU/CSU 38, MSZP 42, SLD-Poľsko 48!)
Treba vidieť jasne: HZDS je mŕtve rameno politiky. Sú to siroty, aj bez bojkotov a embárg Západu. Strana sa upäla na svojho lídra, ktorého víziou bola iba moc. Bez Mečiara či s Mečiarom, stratili príliš veľa času, aby mali šancu sa znormálniť. Každý, kto videl ich štvorročnú produkciu v NR SR, vie, o čom je reč. Zopár normálnych - Keltošová, vo svetlých chvíľach Tkáč, možno Kozlík, Brňák - nič nespasí. Ušli im všetky vlaky, nemôžu byť pravicou, nemôžu byť ľavicou, ničím. To neznamená, že nedokážu v ďalších voľbách získať ešte raz 20 percent. Sú však mimo hlavných prúdov, aj keď im bude odpustené, pre všetkých zostanú iba východiskom z núdze.
Je pravdou, že tentoraz zničil HZDS bojkot Západu. Mohli mať o 10 percent viac, vývoj by neviedol k odchodu Gašparoviča, pre Fica by zostali prijateľnou a (asi) prvou alternatívou. Ešte ani tak by spolu vládu nezostavili, ale znemožnili by postaviť ju pravici. Ak sa v HZDS teraz historicky prvýkrát otriasa (?) pozícia Mečiara, je to pokrok, ktorému sa dá iba schuti zasmiať. Tkáč zrazu precitol a vidí, že ak s nimi nikto nechce komunikovať, "je to politická tragédia". Teraz mu došiel hlas? Prečo roky mlčal, to nevedel predvídať, veď od posledných volieb neuplynula ani jediná sekunda, v ktorej by podľa preferencií a koaličného potenciálu hrozilo, že HZDS by mohlo opäť stavať vládu.
Ak sa im aj podarí degradovať Mečiara, v druhom kroku sa musia dištancovať od Lexu a svojich vlastných vyjadrení k jeho kauze. A potom môžu začať skoro z nuly, v najlepšom prípade s desiatimi percentami, keďže Mečiara je nemožné odstreliť zadarmo. Ak ho neodpravia a vydrží štyri roky, tak chytia ešte raz 20-15 percent a opäť opozíciu. Tu škoda reči, ešte pred 4 rokmi bolo aspoň zaujímavé, čo urobia záujmové skupiny, stojace za nimi. Dnes už ani to. Tak či inak účtovanie v HZDS dopadne, jeho poslanecký klub sa s vysokou pravdepodobnosťou bude štiepiť.
Smer narazil najtvrdšie; pokiaľ v HZDS svoj osud tušili, pre Fica a spol. bol výsledok precitnutím z trojročného snenia. Lietali vtáčkovia privysoko, zobudili sa a nemajú krídla. Toto bola jediná strana z 26, ktorá nielen otvorene hovorila, že je tu na to, aby vládla, ale sa s touto polohou aj bytostne zžila. Až tak, že tri dni im trvalo pochopiť, že sú v opozícii. Ak prežijú bez rozpadu vyrovnanie so záujmovými skupinami, ktoré mali v chrbte, čaká ich hľadanie skutočnej politickej identity. To ešte nemusí byť až také bolestivé, keďže absolútnu väčšinu poslancov tvoria nováčikovia a poniektorým z nich stačí, že sú tam, kde sú. Veľmi rýchlo sa ukáže, že tí, ktorí chceli riadiť štát, budú v ťažkostiach plniť svoje základné poslanecké úlohy.
Politológovia už pohotovo vynašli pre Smer poslanie; mal by obsadiť priestor socdem ľavice, vyprázdnený zbankrotovanou SDĽ. To nemusí vyjsť, keďže prísne neideologický princíp výberu, resp. náboru na čelné miesta kandidátky asi združil v Smere veľmi nekompaktnú spoločnosť. Prognózy, že ak sa im manéver doľava podarí, o štyri roky môžu vládnuť, stoja dnes na vode. Smer musí vyriešiť základnú dilemu. Ak sa ostro vymedzia proti vláde, splynú s HZDS a KSS, darmo sa Fico ponáhľal vyhlásiť, že žiadna "opozmluva" s týmito nepripadá v úvahu. Ak ale pôjdu robiť "konštruktívnu opozíciu", protestné hlasy sa budú trieštiť a hľadať si iné prístavy.
Ľavicu i tzv. národné strany čaká agónia a po odprataní vysokých prekážok, to jest Koncoša a Weissa, resp. Malíkovej (a jej dvora) a možno Slotu, znovuzjednocovanie. Sotva im to pomôže, Smer a HZDS vyvinú maximálne úsilie, aby ich počas štvorročnej neviditeľnosti vcucli.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
