subjektov. To je nielen absolútny slovenský a stredouerópsky rekord, ale trúfame si tvrdiť, že aj v onakvejších demokraciách by sa ťažko hľadal precedens. Z milého prekvapenia veľa neuberá ani skutočnosť, že strany si ešte musia nominácie definitívne poschvaľovať. Nemal by vyvstať problém, všetky mená sa v priebežných diskusiách objavili.
Rýchlosť sama osebe nemusí byť vždy pozitívum. Je však známkou dvoch iných vlastností, ktoré bude táto garnitúra v nadkritickom objeme potrebovať - akcieschopnosti a zodpovednosti. Štyri koaličné strany v tejto chvíli ukázali, že na Slovensku je možný aj priamočiary ťah na bránu, bez rozptyľovania sa záležitosťami podružnými. Napríklad vzťahom SDKÚ-KDH; ich spor okamžite rozbabrali médiá, keď spoza stola uniklo, že sa reprízuje zápas o vnútro (Šimko-Palko). Kým pred štyrmi rokmi by ešte dva týždne duneli ultimáta a trieskalo sa dverami, teraz prevážilo vedomie, že neexistuje taký rezort, ktorý by bol cennejší než rýchly kompromis. Veci nesmierne pomohla počiatočná dohoda, že ani jedna stranícka priorita sa nebude klásť ako ultimátum.
Nielen z pomeru kresiel 6-4-3-3 je zrejmé, že SDKÚ bude už cez druhé volebné obdobie určujúcim mocenským činiteľom v štáte. Do šestky totiž patria, okrem premiérskeho stolca, aj kľúčový rezort financií a najprestížnejší rezort zahraničia. Plus obrana. Toľko významných pák u riadiaceho pultu nedrží v Európe žiadna iná strana, ktorá kormidluje v koalícii. Tentoraz však, na rozdiel od bývalého obdobia, niet pochýb, že početné zastúpenie SDKÚ je legitímne a zodpovedá volebnému výsledku. Iná vec, hodna hlbšej diskusie, je skladba; keby SMK a ANO rokovali s väčšími ambíciami, podľa princípu zdravého delenia moci by SDKÚ musela odovzdať ešte aspoň jeden z trojky svojich prominentných rezortov.
Na dovŕšenie hviezdneho septembra SDKÚ, s najsilnejším členom koalície sa spriahlo aj šťastie; keby mali v NR SR o jedného-jediného poslanca menej, teda 27, pri použití rovnakého kľúča by si mohli nárokovať iba 5 vládnych postov. Tomu sa hovorí "klika". Vzhľadom na to, čo stvárali v bývalom volebnom období, však poučenie nie je vhodné pre deti: Bijte sa o moc všetkými prostriedkami, rozmláťte všetko okolo seba, podvádzajte, klamte a zaprite nos medzi očami, osud sa vám bohato odmení. Inak je však toto tá najsprávnejšia chvíľa, aby si Dzurinda a spol. uvedomili, že v politike ešte nikomu stromy neporástli až do neba. Teraz už musia sekať len dobrotu - prídel šťastia a zhôd priaznivých okolností si vyčerpali na dve ďalšie legislatívne periódy dopredu.
Vyhrávajúce číslo SDKÚ - 28 - však nie je "klika" celospoločenská. V prípade mínus jedna by sa, skoro isto, rušil resp. postupne utlmoval činnosť ďalší rezort. S matematickou nadprezentáciou SDKÚ by ďalšie strany určite nesúhlasili. Ale stalo sa ako sa malo, takže zoštíhlenie vlády sa definitívne zastavuje na čísle 16. Reči o tom, že ešte v priebehu volebného obdobia môže situácia akosi samovoľne spieť k zániku nejakého ministerstva (podľa tempa reforiem), sú plané. Vyvracia ich napr. predvolebný výrok budúceho ministra financií: "Rušiť ministerstvá nie je možné v priebehu volebného obdobia, dohoda je potrebná už pri zostavovaní vlády". Tak - toto sa dá, bohužiaľ, iba trikrát červeným podtrhnúť. Už len z toho dôvodu, že každá prípadná redukcia by narušila politickú rovnováhu vo vláde. Síce programovej a pravicovej, ale prirodzene politickej.
Slovom, negociačná smršť, v ktorej koalícia zostavila vládu, jej umožnila aj vyhnúť sa silnejšiemu verejnému tlaku na výraznejšie škrty. Rokovali tak bleskove, že nikoho ani nestačilo napadnúť, aby Mikloša postavil pred jeho vlastné súhlasné stanoviská, napr. s návrhmi Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, ktorý radil pozlučovať napr. ministerstvá hospodárstva a dopravy, kultúry a školstva, či rovno zrušiť výstavbu a regionálny rozvoj.
Úvahy nad menoslovom nových ministrov sa celkom iste vydajú aj smerom, že sa zabudlo na ženy. To vyzerá, aj vzhľadom na pozíciu a priority budúcej podpredsedníčky NR SR Martinákovej, pikantne a temer ako zásadná téma. Ide však o úvahy mimoriadne dementné - politické i personálne kritériá, podľa ktorých sa kryštalizovala táto zostava, do seba vhodne zaklapli. Rodové hľadiská sú určujúce možno pre mimovládnych aktivistov, nie však pre efektivitu vládneho stroja.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
