rozpočtovú situáciu a znížilo potrebu kompenzácií. Problémom však je, že peniaze by EÚ poskytla z kohézneho fondu a štrukturálnych fondov, na ktorých čerpanie nebudú všetky kandidátske krajiny ešte dobre pripravené.

Návrh Dánska je podľa diplomatických zdrojov presne opakom toho, čo si želala SR. Slovenská delegácia na nedávnych technických konzultáciách požiadala naopak o menej peňazí zo štrukturálnych fondov v prvých rokoch po vstupe, čo by zvýšilo nárok SR na kompenzácie. Stanovisko v tomto zmysle oznámi v utorok na rokovaní s ministrami šéf slovenskej diplomacie Eduard Kukan. "Návrh nie je v súlade so slovenskými očakávaniami," povedal TASR vysokopostavený slovenský diplomatický zdroj, ktorý si neželal byť menovaný

Dánsko navrhuje vyplatiť už v prvom roku platby vo výške štyroch percent z pridelených peňazí v rámci štrukturálnych fondov a kohézneho fondu. Tento návrh rozdelil dnes členské krajiny EÚ: proti sa vyslovili Španielsko, Portugalsko, Grécko a Írsko, ktoré sú najväčšími príjemcami peňazí z podporných fondov a zrejme sa obávajú, že by im ostalo menej. Myšlienka sa naopak páči Nemecku a ostatným čistým prispievateľom do rozpočtu, pretože by to znížilo potrebu peňazí na kompenzačné platby.

Európska komisia však vyjadrila pochybnosti, či je takéto riešenie možné, pretože väčšina nových členov nebude hneď na začiatku pripravená na čerpanie obrovského množstva peňazí. Projekty by sa museli začať pripravovať už v roku 2003, čo by si vyžiadalo výnimku z platnej legislatívy EÚ. Okrem toho EK bude potrebovať asi až 18 mesiacov po rozšírení, kým bude schopná vyplácať prvé peniaze.

Slovensko by podľa dánskych výpočtov nemalo na kompenzácie nárok, pretože by sa hneď v prvom roku členstva ocitlo teoreticky v lepšej rozpočtovej situácii ako rok pred vstupom. SR má v prvom roku členstva dostať z fondov EÚ o 136 miliónov eúr viac ako zaplatí do rozpočtu. Oproti predvstupovej pomoci v roku 2003 tak dostane o 13 miliónov eúr viac. Podľa predchádzajúcich výpočtov EK malo byť SR v mínuse jeden milión, takže by nárok na kompenzácie malo. Dánsko navrhuje poskytnúť kompenzácie iba krajinám, ktoré sa oproti roku 2003 ocitnú po vstupe v horšej rozpočtovej situácii. Týka sa to Česka, Slovinska, Cypru, Malty a Maďarska. Ministri dnes prediskutovali aj inštitucionálne otázky rozšírenia.

Zmluva z Nice totiž zmeny zakotvuje až od 1. januára 2005 a počíta s 12 novými krajinami. K rozšíreniu však dôjde už v roku 2004, pričom zatiaľ vstúpi len desať štátov. Treba preto okrem iného prepočítať rozdelenie hlasov a kvalifikovanú väčšinu pre rozhodovanie v Rade ministrov a kreslá v Európskom parlamente. Dánsko pripravilo aj v tejto otázke pracovný dokument. Dnešná diskusia podľa diplomatov nepriniesla dohodu ani pokrok ani v tejto veci.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.