prichádza do úvahy. Podľa neho bude všetko závisieť od dohodnutia "parlamentných bossov" vzhľadom na to, že prezidenta budú zo začiatku voliť obe parlamentné komory. "Obrovským signálom" budú podľa Klausa októbrové a novembrové voľby do senátu. Súboj o to, kto prejde straníckym sitom a bude navrhnutý verejnosti ako kandidát ČSSD, je už odštartovaný.
Súhlas s kandidatúrou do primárnych volieb na prezidenta ČR vyslovil v nedeľu i expremiér Miloš Zeman. Potvrdil, že mu ide o nomináciu len prostredníctvom vnútrostraníckeho referenda, uvádza včerajšie Právo. Čierny kôň Stanislava Grossa je exminister spravodlivosti Jaroslav Bureš, ktorý už začal ostrú volebnú kampaň, aj keď o hlave štátu nebudú rozhodovať voliči, ale naďalej parlament. Bureš tvrdí, že by chcel zmeniť právomoci prezidenta v súvislosti s udeľovaním milostí. Podľa neho by sa mala hlava štátu podieľať aj na príprave zákonov.
V sociálnej demokracii sa ako o prezidentských kandidátoch ešte hovorí o ombudsmanovi Otakarovi Motejlovi a bývalom prezidentovi Akadémie vied Rudolfovi Zahradníkovi. Referendum v ČSSD bude 22. až 28. októbra, zatiaľ nie je jasné akou metódou. Jej kandidát by mal byť známy najneskôr v polovici decembra.
KDÚ-ČSL cez víkend na celoštátnom stretnutí straníckych špičiek podporila kandidatúru predsedu Senátu Petra Pitharta, vedenie KSČM navrhuje ako kandidáta na prezidenta advokáta Miroslava Kříženeckého. Podľa podpredsedu vlády Pavla Rychetského sa dá predpokladať, že v tajnej voľbe na prezidenta rozhodnú hlasy ČSSD a ODS, ktoré majú v snemovni a v senáte s celkovo 281 zákonodarcami, prevahu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
