haagskym tribunálom OSN, kde sa vzájomne obviňovali zo zodpovednosti za krvavý rozpad Juhoslávie.
Mesič je prvým prezidentom, ktorý v procese s Miloševičom - prvým prezidentom obžalovaným z vojnových zločinov počas výkonu funkcie - vystúpil a je zároveň prvou hlavou štátu, ktorá pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) vypovedala od roku 1993, keď tribunál na základe rozhodnutia Bezpečnostnej rady (BR) OSN vznikol. Mesič, posledný predseda kolektívneho prezídia Juhoslávie (máj až december 1991), vo svojej výpovedi načrtol genézu konfliktu a vyhlásil, že Miloševič - v tom čase prezident Srbska - mal jediný cieľ: rozbiť Juhosláviu a na jej troskách vytvoriť tzv. Veľké Srbsko, to jest združiť všetkých Srbov v jedinom, etnicky homogénnom štáte.
Podľa Mesiča Miloševičovou taktikou bolo vyvolať nepokoje medzi Srbmi, ktorí žili mimo územia Srbska a následne do týchto oblastí vyslať juhoslovanskú armádu. Tento postup po prvý raz využil v Chorvátsku, ktoré mu poslúžilo pre neskoršie rozpútanie vojny v Bosne a Hercegovine. Miloševič sa pritom pokúsil oklamať svet, keď predstieral, že bojuje za jednotu Juhoslávie, uviedol Mesič. V štvorhodinovej výpovedi Mesič opísal Miloševiča ako bezcitného vojnového štváča, ktorý vyvolal balkánsky konflikt. "Nikdy som ho nevidel prejaviť nejaké city. Mal len cieľ, ktorý plnil. Mohol upustiť od vojnového riešenia, ale nikdy nepodnikol žiaden krok, aby vojnu zastavil," povedal Mesič na otázku prokuratúry, aby opísal Miloševičov charakter. Miloševič, ktorý svedka v stredu podrobí krížovému výsluchu, ešte pred príchodom Mesiča do pojednávacej sály obvinil chorvátskeho prezidenta za rozpad Juhoslávie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
