Neznáme dimenzie ovplyvňujú magnetické pole a gravitáciu

menia tak aj intenzitu gravitácie modrej planéty na rôznych miestach. Informoval o tom časopis New Scientist.

Uvedená hypotéza bola doteraz veľmi kontroverzná, pretože sa zatiaľ nepodarilo dokázať existenciu žiadnej ďalšej priestorovej dimenzie. Jean Paul Mbelek a Marc Lachieze-Ray sú však presvedčení, že ich laboratórne merania Newtonovej gravitačnej konštanty G sú indíciou takéhoto vzájomného pôsobenia. Newtonova konštanta opisuje silu, ktorou na seba pôsobia dve telesá.

Fyzikom sa ju stále nepodarilo presne definovať. Aj dve najpresnejšie merania, ktoré sa doteraz urobili na Zemi, sa od seba odlišujú o tisícinu - hoci chyba merania môže tvoriť iba desatinu tohto rozdielu. Mbelek a Lachieze-Ray sa domnievajú, že našli príčinu tejto odchýlky. Podľa nich ovplyvňuje magnetické pole hodnotu konštanty a tým aj zemskú príťažlivosť. Konštanta musí byť najväčšia na južnom a severnom póle, pretože tu je magnetické pole Zeme najsilnejšie. Slávne Newtonove jablko by teda na južnom póle padalo na zem trochu rýchlejšie ako na hociktorom inom mieste. Známe hodnoty G túto hypotézu podporujú, ale vyžadujú si presnejšie merania na póloch a rovníku.

Práca francúzskych fyzikov sa opiera okrem iného o tzv. teóriu strún, ktorá sa pokúša zjednotiť všetky známe prírodné sily, pričom počíta aj s neznámymi dimenziami. Podľa tejto teórie nie sú základnými stavebnými kameňmi elementárne častice, ale malé pretiahnuté objekty - struny (anglicky strings). Teória strún počíta až s desiatimi dimenziami na rozdiel od štyroch, ktoré dokážeme vnímať. Správnosť teórie strún však doteraz nepotvrdili žiadne experimenty. Fyzici sa preto pozerajú skepticky na nový model, ktorý má vysvetliť premenlivosť konštanty G.

Podľa amerického odborníka na gravitáciu Clifforda Willa z Washingtonovej univerzity v St. Louis riešenie netreba hľadať v skrytých dimenziách, ale v lepších meracích metódach. "Za päť rokov budeme poznať presnú hodnotu G," povedal Will pre New Scientist.