tribunálom OSN.
Dôvodom boli jeho medializované vyjadrenia, podľa ktorých minimalizoval šance juhoslovanského exprezidenta na oslobodzujúci verdikt. Holanďan Michail Wladimiroff, jeden z troch "priateľov súdu" vymenovaných Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY), sa počas neobvyklého zasadania musel obhajovať a Miloševičovi sa ospravedlnil, čo obžalovaný sledoval s ironickým úsmevom. Wladimiroff v septembri poskytol rozhovor holandskému miestnemu denníku, podľa ktorého sa vyjadril, že v súvislosti s kosovskou žalobou prokuratúra poskytla dostatok dôkazov na Miloševičovo odsúdenie. Kosovská žaloba je jednou z troch, ktoré ICTY proti exprezidentovi vzniesol za jeho rolu pri balkánskych konfliktoch z 90. rokov.
Pred prejednávaním kauzy Wladimiroff Miloševič dokončil krížový výsluch chorvátskeho prezidenta Stipeho Mesiča. Časť pojednávania bola venovaná historickému exkurzu na tému Veľké Srbsko. Miloševič vyhlásil, že koncept Veľkého Srbska je výtvorom "protisrbskej propagandy" Rakúsko-Uhorska z 19. storočia. Na Mesičove tvrdenia, že juhoslovanská armáda na začiatku 90. rokov zaútočila na Chorvátsko, Miloševič reagoval tým, že za skutočných agresorov označil Chorvátov.
Podľa obžalovaného chorvátski Srbi povstali proti krokom k nezávislosti Chorvátska v obavách z toho, že sa zopakujú protisrbské zverstvá spáchané v časoch druhej svetovej vojny ustašovským režimom. Miloševič, ktorý Srbov označil za obete genocídy spáchanej v rámci západného sprisahania s cieľom zničiť Juhosláviu, citoval bývalého európskeho mierového emisára Lorda Carringtona, ktorý rýchle uznanie chorvátskej nezávislosti Nemeckom označil za prekážku pre mierový proces na Balkáne. "Nemecko nebolo prvé, ktoré uznalo Chorvátsko. Bol to Island," odpovedal Mesič, čím vyvolal smiech vo verejnej galérii.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
