času rôzne systémy obmedzili duchovnosť iba na živú prírodu a ešte neskôr výlučne na človeka. Zvyšky prvotnej viery sa však uchovali vo vedomí ľudí v podobe zvykov, viery vo veštby či zaklínadlá.
Ľudia kedysi verili, že spôsobom kvitnutia a dozrievanie plodov a neskôr strácania listov stromy ukazujú, čo všetko sa v budúcnosti stane.
Višňová halúzka, ktorú ľudia odtrhli na sviatok sv. Ondreja a vložili do vody, mala vykvitnúť na deň Božieho narodenia - vtedy panne vyveštila mládenca. Ak sa popri kvete objavil na halúzke aj lístok - vdovca. Višňa však bola milá nielen voči mladým, Keď sa s ňou prisnilo starcovi, znamenalo to, že sa dožije aspoň sto rokov. Ale napríklad v Branderbursku ľudia verili, že keď čerešňa dvakrát do roka zakvitne, zomrie v dome dieťa.
Jabloň, a najmä jej plody, vovolávali v našich predkoch protichodné pocity. Spájali ich s prvotným hriechom Adama a Evy v raji, ale aj s jablkom trójskej Heleny. Na druhej strane však jabĺčko veštilo samé dobré veci. Keď sa niekomu s ním prisnilo, zvestovalo bohatstvo, zdravie a úspech. Malo aj liečivé vlastnosti. Najúčinnejšie vraj odstraňovali bolesti hrdla.
Pravdovravným veštcom býval aj dub. Ľudia verili, že keď rýchlo zhodil svoje tmavočervené lístie, zakrátko začnú národ trápiť požiare. Keď sa listy na duboch udržali dlho, starí ľudia mohli dúfať, že sa dožijú pravnukov. Najslávnejším dubom bol dub pri Edinburghu, na pozemkoch grófov Dalhousie. Tento s osudmi rodiny stráročia spojený predpovedal smrť jeho členov. Keď dub strácal hrubé konáre, rodina sa pripravovala na smrť starších z rodu. Opadávanie malých halúzok veštilo smrť detí.
Jalovec prial dievčatám na vydaj. K jeho vešteckým schopnostiam sa utiekali panny na sviatok sv. Ondreja. Tradícia kázala na noc sv. Ondreja ísť do lesa, vystrieť ľavú ruku do koruny jalovca a vyriekajúc zaklínadlo, odtrhnúť jeho halúzku. Ak sa po návrate domov ukázalo, že halúzka je pekná, zelená, dievča mohlo očakávať, že dostane pekného mladého muža. Zhnednutá halúzka veštila vdovca a vyschnutá starca. Dômyselné dievčatá siahali na okraj koruny, lebo tam rástli zelené halúzky.
Dnes stromy čiastočne stratili svoju magickú silu a viera spojená s ich vešteckými schopnosťami zmizla. Zdá sa však, že nie v nenávratne. Čoraz viac ľudí čerpá z liečivej sily lesa a stromov a čoraz viac mladých si chodí do lesa vypýtať energiu mohutných stromov. Lebo tá, narozdiel od veštieb, je skutočná. Či teraz v lete, na jeseň, v zime alebo na jar.
Autor: ZT/ji
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
