sa s rozkošou kúpali v britskom Bathu a Leamingtone už viktoriánski šľachtici a pevne verili v ich liečivé a povzbudzujúce účinky. Lákavou turistickou atrakciou, ktorá vábi desiatky tisíc ľudí, však nie sú iba horúce pramene, ale skutočné gejzíry.
Vznik gejzíru vyžaduje špecifické podmienky. Jednou z nich sú výdatné zásoby podzemnej vody. Vedľa toho je nutný intenzívny zdroj tepla a naviac musí mať voda možnosť dostať sa na povrch. Gejzíry preto najčastejšie vznikajú v miestach sopečnej činnosti. Než vznikne gejzír, trvá to veľmi dlho. Najskôr musí voda presiaknuť z povrchu hlboko do zeme a zhromaždiť sa v miestach, kde zemská magma vyhrieva horniny na vysoké teploty. Voda sa musí ohriať nad sto stupňov Celzia. Časť sa mení na paru a prudko zväčšuje svoj objem. Para tlačí na vriacu vodu, ktorá sa ešte na paru nepremenila, ale zostáva pod ňou. Časť pary potom spolu s horúcou vodou doslova exploduje na povrch.
Horúce pramene a gejzíry majú z geologického hľadiska podobný pôvod. Ku svojmu vzniku potrebujú vysoko priepustné horniny. Pri horúcich prameňoch však tieto priepustné horniny nemajú správny tvar v vo vnútri zeme nevzniká patričný tlak, ktorý by viedol k prudkému vytrysknutiu pary a horúcej vody. Horúci prameň sa dostáva na povrch pomalšie a pod tlakom vyteká. Horúcich prameňov je preto neporovnateľne viac než gejzírov, ktorých je na svete iba sedemsto.
Veľkou turistickou atrakciou je napríklad Old Faithful v americkom Yellowstonskom parku v štáte Wyoming. Park leží v podstate v krátere
sopky, ktorá bola naposledy činná pred sto tisíc rokmi, ale iba štyri kilometre pod povrchom zeme môžeme nájsť roztavené horniny. Práve v Yellowstonskom parku boli zaznamenané najvyššie podzemné teploty na svete, vo vrte v Norris Basin. Iba 3,3 km pod zemou bola nameraná teplota 273 °C. Každoročne sú v Yellowstonskom parku zaznamenané stovky menších i väčších otrasov pôdy. Tieto otrasy ovplyvňujú chovanie troch tisíc gejzírov na tomto území. Niektoré z nich už roky nie sú aktívne, iné tryskajú v pravidelných intervaloch. Najznámejší Old Faithful napríklad tryská každých 76 minút a vynáša 830 až 1 885 galónov vody. Gejzíry ponúkajú veľmi vzrušujúce pohľady. Rad vedcov je presvedčených, že môžu slúžiť aj ako indikátor zemetrasení. Napríklad z gejzíru Old Faithful pred obrovským zemetrasením o sile 7,1 stupňa Richterovej škály, ktoré v októbri 1989 zasiahlo San Francisco, tryskalo celých šesťdesiat hodín pred katastrofou podstatne väčšie množstvo vody a vždy dlhší čas než kedykoľvek predtým. Tieto domnienky potvrdili aj ďalšie štúdie vykonané v Kalifornii v roku 1992, ktoré preukázali súvislosť medzi aktivitou gejzírov a zemetrasením.
V mnohých krajinách sa veľmi seriózne uvažuje o využití horúcich prameňov a gejzírov ako energetických zdrojov. Ide hlavne o Island, Nový Zéland, Japonsko a USA. Nájsť obnoviteľné zdroje energie, teda také, ktoré by sa prirodzene dopĺňali a renovovali a pritom boli lacnejšie ako tradičné fosílne palivá to je pre ekológov to isté, ako nájsť svätý grál. Prísne povedané, geotermálna energia tiež nie je obnoviteľná. David Elliot, ktorý sa zaoberá výskumom energetických zdrojov tvrdí, že za tridsať až štyridsať rokov sa zdroj takejto energie vyčerpá a potrvá najmenej desať rokov, než sa znovu obnoví. Na druhej strane je to však čistý zdroj a podľa názorov expertov by mohol slúžiť na výrobu až desiatich percent potrebnej energie vo svete. Veľké skúsenosti s využívaním hlavne horúcich prameňov majú v Japonsku a USA, čiastočne potom v Rakúsku, Rusku a vo Francúzsku.
Ešte sľubnejšou formou využitia geotermálnej energie je metóda zvaná horúce suché horniny (Hot Dry Rocks HDR). Miesto využívania vody horúcich prameňov alebo gejzírov, využíva tento spôsob priamo horúce horniny vo veľkých hĺbkach pod zemou. Je to vraj veľmi jednoduché, hovorí David Elliot. Päť až sedem kilometrov pod povrchom zeme sú vysoké teploty. Je potrebné hľadať staré žulové oblasti, ktoré sa dajú vyhľadať v mapách. Ide preto o veľmi čistú metódu. Urobia sa dva hlbinné až k príslušnej žulovej vrstve. Potom sa na ich dne odpáli dynamit, ktorý vytvorí štrbiny a pukliny a tie potom oba vrty spoja. Do nich sa potom napumpuje studená voda, tá zaplní vzniknuté štrbiny, ohrieva sa a nakoniec je prirodzenou cestou vytlačená. Vznikne tak vlastne horúci prameň alebo gejzír umelo vytvorený človek. Bohužiaľ, prax je však omnoho zložitejšia ako teória. Na povrch totiž často vyviera voda, ktorá sa patrične neprehreje a teda nie je využiteľná ako zdroj energie. Keď sa urobia hlbšie vrty a viac štrbín, voda často stečie do hlbín a nenájde si cestu na povrch. Avšak myšlienka využitia geotermálnej energie je veľmi lákavá, aj keď v mnohých krajinách naráža z najrôznejších dôvodov na nesúhlas obyvateľov. Na Havaji, kde by bolo možné využiť horúce pramene a gejzíry sa obyvatelia ostro postavili proti. Pre nich sú horúce pramene a gejzíry posvätné. V Arizone sprevádzal podobný pokus ostrý pach pripomínajúci skazené vajcia, takže projekt bol nakoniec zastavený. Podľa Davida Elliota je potrebné objaviť dokonalejšie technické zariadenie a postupy, pretože v zásade je myšlienka využitia geotermálnej energie veľmi podnetná a perspektívna.
Aj okolie Košíc sa však môže pochváliť gejzírom i horúcimi prameňmi. Známy gejzír sa nachádza v Herľanoch a horúce pramene ktoré objavili pri obci Ďurkov.
Autor: S/iká
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
