slovenský Freddie Mercury. Práve škótsky jazdec seriálu majstrovstiev sveta formuly 1 pripravil P. Pačutovi pred čosi vyše mesiacom úžasný zážitok. "S Davidom sa poznáme už dva roky, odkedy som spieval v Prahe na jednom večierku."
Bola sobota 24. august a D. Coulthard ako divák navštívil veľkú cenu seriálu svetového šampionátu cestných motocyklov v Brne. "V sobotu večer sa konalo posedenie na zámočku v neďalekých Židlochoviciach a keďže si ma tam vraj Coulthard vyslovene prial, tak mi zavolal pražský agent." Zbehlo sa to rýchlo. "Keď som tam šiel, nevedel som, o čo ide. Až keď som dorazil, videl som, o koho ide a s Davidom sme sa zvítali."
Po Petrovom vystúpení za ním prišiel Coulthard osobne do šatne. "Vraví mi: ´Čau, Peťo, som strašne rád, že si si našiel čas a znovu ťa vidím. Zajtra večer oslavuje môj otec narodeniny a má párty, tak mi napadlo, keďže preňho nemám žiadny darček, či by si nebol taký dobrý, ak ti to bude vyhovovať, a nezaspieval by si mu, on totiž miluje Queen.´" Nevedel, ako reagovať, nečakal to. "No keďže som profesionál, povedal som, že nie som proti, rád to urobím, ale zajtra mám ešte vystúpenie na plochej dráhe v Žarnovici. David odlietal svojím súkromným lietadlom z Brna do Monaka, kde sa oslava konala v nedeľu o štvrtej a ja som mal v Žarnovici spievať o druhej, odkiaľ by som to nestihol."
V nedeľu ráno preto Pačut osobne v Žarnovici koncert zrušil a s organizátormi sa dohodol na kompenzačnom grátis vystúpení 14. septembra v Novej Bani, čo sa i udialo. "A tak o trištvrte na štyri v nedeľu 25. augusta som už čakal na brnenskom letisku. David priletel helikoptérou z motocyklového okruhu, čakali ho novinári, fotografi, stál som pred lietadlom a všetci na mňa pozerali, čo tam hľadám. Keď David vyšiel z helikoptéry a nastupoval do lietadla, tak prvý, komu podal ruku, som bol ja, a tí Česi vôbec nevedeli, kto som zač."
Ešte v ten večer o desiatej v Monte Carle odspieval tridsaťminútový blok najväčších hitov Freddieho Mercuryho. "Coulthardov otec oslavoval 57 rokov a keby Mercury ešte žil, mal by teraz 56, čiže je tá istá generácia. Všetci vstávali zo stoličiek, chytali sa a ruky a spievali so mnou ´We are the champions´ a ´Who wants to live forever´." V salóniku bolo zo dvesto hostí vo vekovom rozpätí 40 až 70 rokov.
"Bol som ako darček, nikto z nich ma predtým nikdy nikde nevidel, uviedli ma ako ´the special guest, the big live present for the father´ (zvláštneho hosťa, veľký živý darček pre otca)." David sedel za čestným stolom s najbližšou rodinou: otcom, mamou, bratom, jeho manželkou a svojou frajerkou - Brazílčankou. "Veľmi šarmantná baba. A ja som sedel na čestnom mieste pri Davidovi a jeho otcovi. Pili sme také šampanské, že fľaša stála 2 300 eúr." Sedeli, pili, kecali. "Boli tam ľudia z Anglicka, Luxemburska, Ženevy, Paríža, samozrejme z Glasgowa, odkiaľ Coulthardovci pochádzajú." Všetci si na večierok do Monte Carla pekne poprilietali súkromnými lietadlami.
"Na druhý deň ráno po večierku sa ma David pýta: ´Ponáhľaš sa, potrebuješ byť dnes doma?´ A ja, že ani nie. ´Stačí zajtra?´ Stačí." Tak bol napokon v Monte Carle tri dni.
V desaťtisícmetrovej výške vo svojom súkromnom lietadle pri chladenom šampanskom sa ho David spýtal: "´Do you feel like a rock star now?´ (Cítiš sa teraz ako rocková hviezda?) A ja hovorím, že áno, cítim sa ako rocková hviezda, ale ja sa ako rocková hviezda cítim stále."
V utorok ráno šiel z Monte Carla Peter taxíkom na letisko do Nice, odtiaľ už pravidelným letom, Lufthansou, prvou triedou, do Mníchova, odtiaľ do Viedne, kde už ho čakal známy, ktorý ho autom odviezol domov. "Všetko platil Coulthardov komorník, ten sa mu stará o všetky finančné veci."
Aký dojem urobili Coulthardovci na Pačuta? "Sú to fantastickí ľudia. Čosi som už zažil, spieval som v 18 krajinách sveta vrátane Las Vegas, videl som polovičku zemegule a prišiel do kontaktu s mnohými ľuďmi z najvyššej vrstvy. David sa na nič nehrá, na letisku mi normálne pomohol s taškami, je super star, number one!" Aj naposledy cez víkend sledoval v televízii Veľkú Cenu USA F1 a držal svojmu priateľovi palce (Coulthard skončil tretí). "Aj jeho otec bol spontánny, štrngali sme si, bola nálada, vtipy, každý bol happy. Otec bol veľmi prekvapený a nadšený, veľmi sa tešil, osobne mi pri večeri poďakoval, taký darček ešte nikdy nedostal."
Bol to pre Petra skvelý emotívny zážitok, no takých má viac. "Napríklad 25-tisíc ľudí v holandskom Nijmegene a ja so svojou kapelou Queenmania, prv, než som vyšiel na pódium, som si dal dve slivovice, aby zo mňa opadol ten nervózny pocit zodpovednosti."
Spieva niekedy i vo fraku, ako raz pre diplomatov na pražskom hrade. "Davida som sa opýtal, či chce nóbl koncert alebo crazy šou. A on: ´Urob normálne natvrdo crazy šou!´ Tak som tam vybehol v tom žltom ako Mercury."
O čom sa Peter s Coulthardovcami bavil pri stole? "O normálnych bežných veciach: Ježiš, aký máš pekný telefón, alebo daj si koňak, alebo čo ideš robiť nabudúce, alebo čo si myslíš o tom a o tom." Dojem na Pačuta urobili svojím bezprostredným správaním aj smotánkoví hostia večierka. "Títo ťažkí biznismeni a milionári boli prirodzenejší ako sú tí naši, nehrali sa na nič, sú takí, že čau, servus, podá ti ruku, potľapká ťa po pleci, takí spontánni, ´hi, Freddie´, ako sa máš, ako sa cítiš, poď si k nám sadnúť, a nemáš nejaké fotky, iste, mali aj vypité, aj to robí veľa, haha."
Peter spal v hoteli, ktorý patrí Coulthardovi, a je na takej perfektnej úrovni, že hviezdičky, ktoré označujú jeho kvalitu, vôbec ani nemá, lebo ich nepotrebuje. David mu na pamiatku daroval maľovaný obraz, v ktorého popredí je formula jeho tímu McLarenu a až za ňou, v pozadí monopost Ferrari.
Umelec roka Güstler magazínu z roku 1997 (takéto ocenenie získal i Gott) a držiteľ Zlatej platne za desaťtisíc predaných nosičov Queen s košickou filharmóniou dlho odolával myšlienkam naspievať čosi aj v rodnom jazyku. "Nechcel som do toho ísť, ale presvedčili ma, tak som práve naspieval päť pesničiek Queen po slovensky a pripravujeme to na vianočný trh. Povedal som si, ak do toho ísť, tak len vtedy, keď ten text bude veľmi podobný anglickému výrazu, napríklad originál je ´I´m going slightly mad´ (trochu sa zbláznim) a ja spievam ´tvoj bozk je sladký med´. Hoci text nie je významovo úplne totožný, podstatné je, že ostáva rovnaký výrazovo."
Petrovi Pačutovi prekáža, keď ho označujú za imitátora. "To, čo robím, nemá s imitátorstvom nič spoločné, spievam naživo, nerobím kapra, púšťať originál nahrávku Mercuryho a otvárať ústa môže robiť hocikto, takých som stretol. Som interpretom Freddieho Mercuryho."
Pripája i jednu krásnu, už dávnejšiu príhodu. "Prišli za mnou po koncerte do šatne mladí chlapec a dievča a povedali mi: ´Keď sme mali zavreté oči, Mercuryho sme počuli, a keď sme ich otvorili, tak sme ho aj videli, ďakujeme ti pekne, preboha, len to neprestaň robiť, želáme ti veľa zdravia, šťastia!"
Snom Petra Pačuta logicky ani nemôže byť nič iné, než raz si zaspievať so skupinou Queen. Že by kvôli tomu nespal, to nie, ale nádej, že raz by to vyjsť mohlo, vraj nulová vôbec nie je...
Autor: jav
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.