obľubujúci tiché prírodné prostredie s mäkšími tvarmi prevažne hôľnej krajiny, v ktorej možno stretnúť skôr čriedu kamzíkov ako davy hlučných výletníkov. Tichá dolina je s dĺžkou 13,8 km a rozlohou 52 km2 najväčšou dolinou v Tatrách. Trasa výletu ju prekonáva v celej dĺžke od ústia do Liptovskej kotliny až po jej záver pod majestátnou Svinicou (2 301 m) na pohraničnom hrebeni.
Tichá dolina však nebola vždy taká tichá ako dnes. V minulosti v tejto oblasti vládol veľmi čulý hospodársky ruch. Pokoj doliny narúšali tupé údery sekier drevorubačov a uhliarov, čakanov baníkov a zlatokopov a hlasy zvonov pasúcich sa oviec a hovädzieho dobytka.
Názov Tichej doliny pravdepodobne pochádza od Tichého potoka, ktorý na tatranské pomery tečie neobyčajne pokojne. Zo strany Liptovských kôp ústia do Tichej doliny tri väčšie bočné doliny. Z nich najvyššie je položená Špania dolina. Meno jej dali baníci z rovnomennej obce pri Banskej Bystrici, aby im pripomínala rodný kraj v Starohorských vrchoch. Dnom Španej doliny vedie najdlhšia z 339 registrovaných lavínových dráh na území TANAP-u. Obrovské masy snehu sa po nej premiestňujú veľkou rýchlosťou na vzdialenosť až 3 100 metrov. Pod veľkým ohybom Tichej doliny posiela značka na rázcestí turistov do Tomanovskej doliny, ktorej názov sa spája s menom baníka Tomana. Do Tomanovskej doliny smeruje červeno značkovaný chodník, ktorý sa končí v Tomanovskom sedle. Hlboké lúčne sedlo je s nadmorskou výškou 1 680 m druhým najnižším znížením hlavného tatranského hrebeňa. V minulosti ho s obľubou využívali pašeráci. Z chodníka pod sedlom vidieť Tomanovské plesá. Dve malé plesá sú jedinými jazerami v rozložitom systéme Tichej doliny. Nad rázcestím pod ústím Tomanovskej doliny sa Tichá dolina výrazne ohýba do rovnobežkového smeru. Tomanovská dolina podobne ako záver Tichej doliny sú v zimnom období pre turistov uzavreté.
Nikde v Tatrách nepadá toľko lavín a tak často ako v Tichej doline. Jedna z najväčších spadla v roku 1924 pod Ľaliovým sedlom. Obrovská masa snehu "oholila" svahy doliny od stromov a kosodreviny v šírke štyri kilometre. Na lavíny bol mimoriadne bohatý rok 1956. Len v marci v Tichej doline zaznamenali 29 lavín, ktoré podľa odhadu odborníkov dali do pohybu tri a pol milióna metrov kubických snehu. Lavíny neničili len vysokohorskú vegetáciu. Prírodný živel siahal aj na život človeka. Biela smrť vstúpila do Tichej doliny už v roku 1868. Prvými nešťastníkmi, ktorých tu zasiahla, boli traja turisti z Poľska. Žiaľ, neboli poslední.
Horný úsek Tichej doliny má nezvyčajnú atmosféru. Ohyb doliny spôsobuje, že turisti v nej strácajú vizuálny kontakt s Liptovskou kotlinou a ocitajú sa akoby na dne sopečného krátera alebo kotla. Zo všetkých strán vidia len vysoké svahy pokryté skalami, trávou a kosodrevinou.
Osobitne zaujímavý je pohľad na sever, kde sa nad smrekmi rysuje silueta vrcholov Červených vrchov. Vápencami budovaný úsek hlavného hrebeňa Tatier medzi Tomanovským a Ľaliovým sedlom dostal názov pravdepodobne podľa charakteristického jesenného sfarbenia lúčnych tráv.
Červené vrchy predstavujú spolu s Belianskymi Tatrami najvýznamnejšiu vysokohorskú krasovú oblasť na Slovensku s rozsiahlymi škrapovými poliami a hlbokými krasovými priepasťami. Skrasovatené svahy nie sú turisticky prístupné. Z juhu jestvuje len jedna možnosť výstupu na pohraničný hrebeň Červených vrchov, aj to iba v letnej sezóne. Ten, kto sa odhodlá vystúpiť po serpentínach žlto značkovaného chodníka až do Suchého sedla (1 955 m), musí počítať s tým, že vymení pokojnú Tichú dolinu za rušné, civilizáciou poznačené prostredie okolo Kasprovho vrchu. Ocitne sa medzi množstvom turistov, ktorých na vrchol v zime aj v lete vozí z poľskej strany lanovka.
Záver hlavnej doliny dostal názov Zadná Tichá dolina. V minulosti ju využívali pastieri prichádzajúci cez Červené vrchy z poľského Podhalia. Zo začiatku mierne stúpajúci chodník sa smerom k najzápadnejším vrcholom Vysokých Tatier stáva čoraz strmší. Oblúkom vystupuje do sedla závory (1 879 m), z ktorého trvá cesta do vyššie položeného Hladkého sedla (1 993 m) nachádzajúceho sa na hlavnom hrebeni 15 minút.
BEDEKER
Prístup: Z Podbanského (950 m) vedie Tichou dolinou žlto značený chodník proti toku Tichého potoka. Krajinársky veľmi pekný, no trocha zdĺhavý výstup je mierny, až po križovatku v ústí Tomanovskej doliny (1 180 m, 3 a 1/4 h - odtiaľ po červenej do Tomanovského sedla za 1 a 1/2 h). Žltá značka pokračuje dolinou, stáča sa doprava a prichádza na križovatku pod Kasprovým vrchom (1 290 m, 4 h). Žltá značka odtiaľ pokračuje na Kasprov vrch (1 985 m, 6 h). Červená značka zo spomínanej križovatky vedie ešte dve hodiny do záveru Tichej doliny, na Hladké sedlo (1 993 m).
Zaujímavosti okolia: Kôprová dolina, Tomanovská dolina, Tomanovské sedlo, Kasprov vrch, hrebeň Červených vrchov, Svinica (2 301 m), Kriváň (2 494 m).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
