oberačky a s nimi veselé slávnosti vinobrania. Stovky ľudí sa pri burčiaku i pri starších vínkach previedčajú aj o pravdivosti príslovia: Víno hreje, víno páli, víno múdre hlavy šiali.

Podistým nie náhodou vystriedal v kalendári dávnejšieho oslávenca z 9. 10. Diviša práve Dionýz. Je to iba iné meno slávneho vínneho šéfa Bakchusa. V starom Grécku bol Dionýz uznávaným a uctievaným bohom plodnosti a vína. A extázy - pretože Dionýzov kult sa tešil obľube hlavne medzi ženami, ktoré si počas dionýzovských mystérií s partnermi plnými dúškami užívali - nielen vína.

Ako v prípade iných obyčají, i do našich oberačkových radovánok a veselých vinobraneckých obyčají, prelínajú sa pradávne zvyky, ktoré súvisia s koncom slnečného a teplého obdobia rastu v prírode. Dionýz - zobrazovaný často i ako boh plodnosti, sa s jarou budí, s letom dospieva a s jeseňou usína. Aby rozlúčka nebola taká smutná, má v agende aj víno. Slnko, ktoré v ňom drieme, zaháňa strach zo stále zreteľnejšej jesennej temnoty a z toho, že i keď príroda ešte hýri farbami,

všetko už začína vädnúť.

Dávne legendy našťastie potvrdzujú, že medzi dámami obľúbený Dionýz nebude do jari v podzemnej emigrácii celkom sám. Spoločnosť mu tam bude robiť aj krásna Persefoné, dcéra božských rodičov Dia a Demetry. Ocinko ju prislúbil za ženu kráľovi záhrobnej ríše Hádesovi- vybavil jej však výnimku, že časť roka môže stráviť i na slniečku. Pani Hádesová je vlastne zástupným symbolom samotného Slnka, ktoré po jesennej rovnodennosti zostupuje do podsvetia - do ríše drakov, démonov a iných hrôzu vyvolávajúcich strašidiel, ktorých sa i my podvedome bojíme. A tak im občas, náležite nadopovaní burčiakom či vínčiskom, odvážne posielame v ústrety tie svoje srdnaté strašidielka. Sú nimi najobľúbenejšími hroznovými produktami posmelené, pijanské piesne vybľakujúce a potácajúce sa človečie opice.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.