môže a vie ponúknuť to, čo produkt horúcej lávy a chladného ľadu - Island.
Turistický sprievodca západnou časťou tohto ostrova, ktorý má mimochodom rozlohu 103 000 km2, hovorí o dvanástich dôvodoch prečo navštíviť túto fantastickú krajinu. Zaradil medzi nich prírodu, pretože je skvostná, nedotknutá, divoká a mystická, ďalej sú to ľadovce, z ktorých najmohutnejšie sú v Langjökullský a Snaefellsjökullský ľadovec, práve na západnej časti ostrova.
Nepochybne nemožno opomenúť ani islandské ságy pretože samotní Islanďania sa nielenže považujú za objaviteľov Ameriky, ale aj za rodičov celej nordickej kultúry a hmotná podoba magických ság je prítomná na každom kroku.
Ak sa nechcete uspokojiť iba históriou, môžete sa pokochať veľrybami, ktoré sú síce dôležitou súčasťou miestneho rybárskeho priemyslu, ale rozhodne nemáte pocit, že by sa im darilo nadmieru zle. Veľmi podobné pocity máte aj pri prehliadkach "vtáčích" ZOO vo voľnej prírode, pretože táto časť krajiny je mimoriadne bohatá na rôzne druhy vtáctva.
Možno trocha odvážne znie tvrdenie o plážach ako atrakciách, lenže ak si k nim pridáte tajomnosť a romantiku Atlantického oceánu spojenú so ságami, budete určite nadšení prechádzkou po niektorej z nich so stovkami ostrovčekov.
Aký by to bol Island bez geotermálnych prameňov (niektoré majú až 100°C!), ktorých sa tu nachádza najviac z celej krajiny. Turistický sprievodca nezabudol ani na mystiku, ktorá vyviera z Snafellsjökullského ľadovca a ktorej na Islande jednoducho podľahnete či chcete alebo nie. Z tej istej oblasti pochádzajú aj početné minerálne pramene a to tak teplé ako aj studené, do ktorých vám každý Islanďan pridá ešte aspoň štyri kocky ľadu na osvieženie.
To všetko sa dá absolvovať dvomi spôsobmi - nezabudnuteľnou jazdou na terénnych džípoch, ale aj romantickejšie, formou pešej turistiky, ktorej sa tu mimoriadne darí, pričom ani neviete, za ktorým zo sopečných kopčekov sa skrýva historický kostolík, múzeum ľudového umenia či útulný a perfektné služby poskytujúci hotelík.
Toľko turistická príručka, ktorá však zabudla ešte na jeden podstatný fakt. Toto všetko je možné vidieť v okruhu pár desiatok kilometrov a s vedomím rozprávkovej krajiny, kde sa striedajú samoty obkolesené tajuplnými sopečnými kopcami s útulnosťou malých mestečiek, kde pri počte do dvoch tisícok obyvateľov nájdete všetko čo potrebujete, ba aj to, čo vôbec nečakáte.
Autor tohto článku nie je profesionálny cestovateľ, preto mu prepáčte laický pohľad Európana na svet, ktorý doslova a do písmena leží medzi našim a americkým kontinentom, ale javí sa ako úplne osobitý a svojský...
Keďže Island je ostrovnou krajinou, najjednoduchšie sa naň dostanete letecky, a to prakticky z ktorejkoľvek európskej krajiny. Pravda, nie všetky spojenia sú priame, ale cez Kodaň či Štokholm to nie je úmorné ani frustrujúce. Ak sa rozhodnete letieť z Viedne, cez spomínanú Kodaň, tak vám to bude trvať štyri hodiny čistého letového času. Na pevnú zem dosadnete v Keflavíku s pocitom, že ste o dve hodiny mladší, pretože to je daň za zmenu časového pásma a tiež so zistením, že nielen Bratislava neposkytuje základné letové destinácie, ale podobne je na tom aj hlavné mesto Islandu Reykjavík, kde musíte z Keflavíku dôjsť za nekresťanské peniaze taxíkom či autobusom (cena taxi pre jednu až štyri osoby je okolo 3 600 Sk a autobusu 530 Sk, to všetko za 50 km jazdy).
Všeobecne, ceny sú veľkým problémom aj pre bohatších návštevníkov, než je autor článku s priemerným mesačným príjmom rovnajúcim sa nie celým štyrom cestám taxíkom po spomínanej trase. Iba pre porovnanie, ľahký obedík v obvyklom zložení dvoch chodov zaťaží vaše konto výberom priemerne 900-1 000 Sk, ak si ku tomu ešte dáte čapované pivo, tak rátajte s 300 - 400 Sk za pohár navyše, prípadná chuť na fľašu nie veľmi kvalitného červeného vína vyjde na Islande zhruba na 1 600 Sk.
Ak máte chuť cestovať osobným autom, čo je viac ako nevyhnutné, pretože okrem hlavných trás, na Islande to znamená asi päťtisíc kilometrový prstenec diaľnice okolo ostrova a pár odbočiek do vnútrozemia, sa bez auta nezaobídete, tak za liter benzínu zaplatíte asi 55 Sk. Potraviny nie sú na Islande problémom, dostať sa dá prakticky úplne všetko, ba dokonca vyhrievané skleníky (predovšetkým v meste Hveragerdi) zabezpečujú aj stály prísun južného ovocia a európskej zeleniny z vlastných zdrojov. Pritom však za jeden liter mlieka zaplatíte s ťažkým srdcom päťdesiatku, hot-dog je takmer za stovku a chlebík koštuje ešte o voľačo viac. Nuž, iný kraj, iný mrav.
A keďže dobré mravy kážu o platoch v spoločnosti mlčať, tak sme našich hostiteľov touto otázkou netrápili. Faktom ale je, že hrubý domáci produkt na obyvateľa za jeden rok je 40 000 USD, čo je pri asi 280 000 obyvateľoch veľmi slušný výkon. V praxi to znamená, že na trojizbový byt panelákového typu v hlavnom meste Reykjavíku, ktorého cena je 10 000 eúr pracuje Islanďan priemerne jeden až päť mesiacov.
Životná úroveň Islanďanov je deviata najvyššia na svete, pred Nemeckom, Veľkou Britániou i Francúzskom, Islanďania majú skvelé podmienky na štúdium, univerzita tu existuje od roku 1911, okrem nej sú na tomto ostrove vysoké školy technická, poľnohospodárska a hudobná, pričom už od základných škôl sú vďaka štedrej podpore štátu skvele vybavené.
Islanďania milujú deti a vytvárajú im podmienky, ktoré sa dajú porovnávať len s najvyspelejšími krajinami sveta. Vychádzajú tu štyri denníky s denným nákladom 135 tisíc kusov, krajina bohatá na históriu ponúka desiatky múzeí a knižníc.
Sociálny systém Islanďanov až rozmaznáva a prináša už prvé negatívne výsledky. Z výskumu Dr. Jóna Torfi Jónassona, profesora Fakulty sociálnych vied Islandskej univerzity vyplýva, že až 40 percent mladých Islanďanov narodených po roku 1975, nedokončilo okrem povinnej desaťročnej základnej školy žiadnu inú a nemajú ani záujem o prehlbovanie svojich znalostí a vedomostí.
Tento zarážajúci fakt je výsledkom koncentrácie obyvateľov do tzv. veľkého Reykjavíku, kde z celkového počtu 280 000 obyvateľov žije momentálne 180 000. Vidiek je prakticky vyľudnený a zvyšok obyvateľov sa usádza v malých mestečkách na pobreží. Nezamestnanosť je iba 5-percentná, avšak podiel nekvalifikovanej práce je na trhu veľmi vysoký, pretože aj minimálna mzda so skvelým sociálnym, systémom ponúka vcelku slušný život, ak pravda nemáte vyššie nároky. Napriek tomu Island nemá problémy s demografiou a podiel detí do 15 rokov činí 25 percent (napríklad v mestečku Borgarnes, kde autor navštívil základnú školu, je z 1 800 obyvateľov až 300 žiakov do 16 rokov).
Island má fantasticky bohatú históriu a možnože väčší vplyv na kultúru Európy ako sa pripúšťa. Islanďania sú potomkami Keltov a Normanov, pričom ako prvý prišli na ostrov írski mnísi niekedy okolo roku 800. Od týchto čias sa za zlaté obdobie považuje deviate až trináste storočie, keď Vikingovia založili prvý demokratický parlament na svete, ktorý mal zákonodárnu moc. Keďže kmeňový náčelníci nepotrebovali na výkon moci kráľa, v trinástom storočí im to museli prísť vysvetliť Nóri, ktorí pre istotu parlament nazývaný Althingi, sídliaci na mýtickom Thingvellire, rozpustili a zakázali.
Začala tak okupácia ostrova (inak o tom Islanďania ani nehovoria), ktorá s obmenou toho, že Nórov nahradili Dáni, trvala až do roku 1918, keď po priznaní samosprávy (od roku 1904), bola vytvorená spoločná únia Dánska a Islandu. V roku 1940 však Dánov poslali domov Briti, aby ako poslední kolonizátori okupovali ostrov až do roku 1944.
Islanďania prijali kresťanstvo okolo roku 1000 a dnes sú takmer výlučne protestantmi, pričom monumentálna národná katedrála Hallgrímskirkja v Reykjavíku je zasvätená básnikovi a reverendovi Hallgrímurovi Pétrussonovi. Z mýtického obdobia ság, ktoré Islanďania presne datujú od roku 900 do roku 1030, sú zreteľné stopy prakticky na každom kroku. Islanďania ich berú ako súčasť histórie a venujú im značnú pozornosť. Ságy majú písomnú podobu a sú preložené do mnohých jazykov. Prakticky každý kopec či kopček je predovšetkým na západe krajiny pomenovaný po hrdinoch ság, o čom sa môžete v piatich jazykoch dočítať priamo na mieste, či v turistických príručkách. Okrem toho moderné sochárske umenie čerpá silnú inšpiráciu z tohto obdobia a svedčia o tom početné plastiky na mnohých, aj neobývaných miestach.
O čom nepripúšťajú na ostrove žiadnu diskusiu, je fakt objavenia Ameriky - Vínlandu, ktorý pripisujú výhradne Leifurovi "Šťastnému" Eríkssonovi a malo sa tak stať v roku 1000 n.l. Ba dokonca žena menom Gudridur Thorbjarnardóttir, pochádzajúca z Hellnaru je údajnou prvou európskou matkou Ameriky. To aspoň na Islande. Pravdou však je, že Američanov tu majú z časti radšej ako mnohých Európanov a nenazývajú ich napriek ich vojenskej prítomnosti okupantmi. Zrejme majú tak trocha otcovský či rodičovský pocit spolupatričnosti. V každom prípade výrazný ekonomický osoh z americkej turistiky určite.
Island, krajina ohňa a ľadu, je zemou, o ktorej by sa dalo písať ešte veľmi veľa. Koniec-koncov, autor mohol počas štyroch dní pobytu absolvovať iba nepatrnú časť z atrakcií ostrova. Gejzíry, polárnu žiaru, vodopády, ľadovce, národné parky či famózny Zlatý okruh (225 km trasa po najväčších atrakciách) si určite nenechá ujsť, ak ešte bude mať možnosť túto čarovnú krajinu navštíviť. V každom prípade, spomienky na Island, ktorý vás očarí a zároveň vyvedie z miery hneď na prvý pohľad, sú veľmi intezívne. A nevyvedie vás z toho ani vedomie, že občas sa na Islanďanoch dá vybadať akýsi tieň depresie z polárnej tmy či naopak dlhotrvajúceho dňa, ktorý vtedy do seba uzavretí obyvatelia ostrova mocne kompenzujú v početných kaviarničkách a krčmičkách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
