Miša TELEPOVSKÁ & Tomáš HUDÁK
Metropola východu sa v nedeľu už po 72. krát stala dejiskom Medzinárodného maratónu mieru. Zatiaľ čo "veľký" maratón už má nejaký ten rôčik, minimaratón je ešte len v plienkach, bežal sa iba šiesty raz. Je presnou desatinou 42 kilometrovej strastiplnej cesty do cieľa, na ktorú si trúfli hlavne tie mladšie vekové kategórie. Okrem nich sme medzi vytrvalcami zhliadli aj mamičky s kočíkmi, ale aj seniorov. Pri teplote okolo 10 stupňov Celzia a vlhkosti vzduchu 97% sa v cieľovej rovinke od ostatných bežcov odseparoval 17-ročný Kamil Ondek zo Športového gymnázia na Popradskej, ktorý 4200 metrov zabehol za 12 minút a 50 sekúnd. Chvíľu po jeho víťaznom terne sa v cieli objavili Ľuboš Kováčik z Nových Zámkov a Peter Bluco z Bratislavy. Kamila sme na chvíľu vytiahli z víru maratónu a položili mu pár zvedavých otázok.
Byť prvým z 910 "minimaratóncov" je určite výborný výsledok. Aké sú teda pocity víťaza?
"Pocity sú skvelé, pretože pred dvomi rokmi, keď som štartoval po prvýkrát, som bol tretí, minulý rok, to som bol na minimaratóne po druhýkrát, to som skončil druhý a teraz... asi viete, čo chcem povedať...(smiech). Myslím, že rodina bude veľmi spokojná, lebo som išiel na prvé miesto a každý to odo mňa čakal. Tak dúfal som, no a vyšlo to."
Na beh sa nepripravoval nijak zvláštne, pretože "behávam závodne, za školu aj za klub, vlastne po celý rok, a tak som sa na túto trasu nijak špeciálne nepripravoval. Svoju "nijakú špeciálnu prípravu" zdupľoval aj úsmevným priznaním, že včera sa do neskorej noci zabával na Kiksiáde v jeho rodných Raslaviciach. "Minimaratón som bral ako spestrenie prípravy na Majstrovstvá Slovenska v cezpoľnom behu." Cezpoľný beh ale nie je teraz jeho prioritou číslo jeden. Spolu s trénerom pracujú na tom, aby uspel v kvalifikácii na Majstrovstvá Európy. "Aj preto som bežal len ten mini. Ono, bol by som schopný zabehnúť aj polmaratón, to by nebol problém, keďže som už zabehol aj "dvadsaťštvorku", ale ako vravím, v popredí je teraz kvalifikácia." Behu a dosahovaniu bežeckých mét je podriadený každý všedný deň. Ráno "poklusom" z intráku do školy, lebo tá začína o 7.00 a trvá do 10.00, nasleduje tréning a potom zase školička od jednej do tri desať. Cez prázdniny je to samozrejme iné. "No áno, cez prázdniny som si privyrábal, veď si musím aj niečo obliecť :-) Keďže cez celý školský rok ma sponzoruje "štipendium značky mamka&ocko", musím si aspoň cez prázdniny zarobiť nejaké peniaze sám." Ale vrátime sa späť k maratónskej nedeli. Ako si sa cítil počas behu?
"Trasa je veľmi ťažká aj keď je to vlastne rovina, pretože je tu samý betón. A to mi dá za pravdu každý bežec, ktorý tu dnes bežal. Je to "hnus na nohy". Ale inak je to vynikajúce, ľudia sú príjemní...Je vám úplne jedno, po čom bežíte, veď keď ste na konci so silami a už nevládzete, ale zboku na vás niekto zreve: BEŽTE!, tak to vás opäť postaví na nohy a bežíte." A bežíte a bežíte a bežíte... Ale aj keď je šport Kamilovým koníčkom číslo jeden, fyzické sily človeka sú predsa len obmedzené. Čo teda robíš, ak nič nerobíš?
"Študujem od rána do večera (smiech). Ale nie... Zaujíma ma hudba a samozrejme keď nebehám, tak hrajem futbal s kamarátmi. Ale najčastejšie asi niekam zabehnem." Teraz sa priam núka otázka pre víťaza mini verzie maratónu, čo s budúcnosťou?
"To záleží od toho, čo vyštudujem... Chystám sa na FTVŠ v Bratislave. Ale uvidíme."
A na záver odkaz od Kamila pre tých, ktorí sa nevedeli rozhodnúť, ktorí váhali a ktorí ani neprišli: "Hmm,...nech to skúsia, lebo je tu perfektná atmosféra, oplatí sa tu prísť."
Autor: FLAJA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
