pochváliť kvalitným domácim i zahraničným obsadením. 29.9. sa však slávilo jubileum, preto si organizátori dali až nadštadardne záležať na účinkujúcich - čo meno, to vo svojom štýle a na (nielen) domovskej scéne pojem.
Chvíľu pred 16.00 hodinou akciu odštartovali domáci brutal death metaloví Erytrosy, momentálne bez basáka. To, že Stano (gitara, vokál), Pepo (gitara) a Ďodi (bicie), vyliezli na pódium ako prví, nebol najhorší nápad. Sála, prázdna v momente začiatku koncertu, sa začala napĺňať behom 20 sekúnd prvej skladby Erytrosy. Tí program postavili na skladbách z druhého albumu "Delights" a hlavne na novinkách, ktoré by sa na striebornom kotúči mohli zjaviť čo najskôr. Rýchly, prepracovaný, brutálny a energický death metal Košičanov už dávno dosiahol úroveň svetového nadpriemeru. Ostáva už len veriť, že sa ho chytí čo najkvalitnejšie vydavateľstvo. Stano toho medzi skladbami veľa nenakecal, nezabudol však podotknúť, že posledná skladba bude pomalšia. Nevymýšľal si, nie je to ale žiadny slaďák, skôr technicko-epická verzia extrémneho metalu.
Ako mi (po anglicky) prezradil kamarát z maďarského časopisu, ktorý na koncert meral cestu až z Tokaja - budapeštianski Superbutt sú doma skôr všeobecne populárnou, ako striktne podzemnou kapelou. Nuž, na nejaké "mainstreamové hviezdy" sa nehrali, ale predviedli stopercentne profesionálny výkon, vrátane preslovov medzi skladbami, hecovaním publika a podobne. Sympatickým gestom bolo to, že spevák si dal námahu s pozdravom v slovenčine a z papiera ho prečítal bez väčších problémov. Inak fungoval po anglicky, čo k hudbe, hojne ovplyvnenej súčasným zaoceánskym hraním, pochopiteľne patrí. Z HardCoru, uverejneného na plagátoch, tam až toľko nebolo. A ak, tak z toho modernejšieho. Zvyšok bol v duchu "nu-metalu", rocku a trochu funky. To celé na slušnej technickej úrovni.
Ako tretí hrali organizátori Caress. Bol to posledný koncert s basákom Ferom. Pretože je možné, že gitarista Rasťo na nejaký čas zmizne v zahraničí, ktovie, kedy Caress uvidíme znovu. Vzhľadom na to dala kapela do vystúpenia všetko, k čomu prispel aj výborný zvuk. Pri energii, ktorá sršala z metalových pasáží, sa aj jazzové a progresívne party zdali stráviteľnejšie všetkým, ktorí ich normálne "až tak nemusia".
Českí Locomotive sú tiež príkladom kapely, ktorá na "undergroundové ideály" už tak hlasno neprisahá. Na druhej strane, profesionálny výkon rozohnal akékoľvek pochybnosti o tom, či sa kapely tohto typu oplatí pozývať. Určite áno. Kvarteto "z depa" je naživo totálne zdrvujúce. Silový metalcore s koreňmi v thrash metale jeho najslávnejších čias, strhol asi každého. Kapele to "šlape" priam neuveriteľne, tú agresivitu bolo treba zažiť. Pantera? Machine Head? Sepultura? Locomotive nehrajú o nič horšie, ako tieto "hviezdy".
Poľská scéna, to nie je len Vader, ale aj kopa ďalších, o nič horších a občas možno aj lepších deathmetalových spolkov. Od tých najextrémnejších po melodické a progresívne. Krakovskí Sceptic sa v sobotu ukázali ako jedna z najlepších kapiel, ktoré doteraz drali dosky "nehanebného" pódia. Death metal tohto kvinteta je postavený na nekonečnom toku technických fines, ale pritom nestráca chytľavosť a agresivitu. Sceptic veľmi neskrývajú ovplyvnenie kultami typu Death a Cynic, výsledok má však ďaleko ku kopírovaniu. Títo páni muzikanti, väčšinou krátko po skončení teenagerského veku, predviedli aj strhujúcu show, pričom ich z miery nevyviedli ani výkriky "krówki, krówki popularne chceme", zaznievajúce od vtipkárov v publiku. Kotol zhustol a kapela sa dočkala aj odmeny v podobe stage-divingu.
Hviezdou večera boli priekopníci a klasici technického progresívneho death metalu v Taliansku - Sadist. Išlo o raritné vystúpenie, jediné v Európe, na ktorom sa skupina po 11 rokoch rozlúčila s aktívnym pôsobením na scéne. Ak takto hrali na konci kariéry, ľutujem, že som ich naživo nezažil na vrchole. Hrali totiž tak, akoby mali to najlepšie ešte len pred sebou. Ak to nadšenie a nasadenie nebolo hrané, strčili do vrecka minimálne väčšinu tunajších spolkov. Vo štvorici, kde dominoval uletený spevák v chirurgickom plášti a virtuózny gitarista, stíhajúci aj hru na klávesy, za slušného aplauzu predviedli prierez všetkými albumami a okolo pol jedenástej skončili coverom od Slayer.
Hovoríte si: "Vydarená akcia." Po hudobnej stránke určite. Ale čo hovoríte na 120 platiacich návštevníkov na koncerte, ktorý bol v Európe ojedinelý? To, ako desiate pokračovanie Without Shame odignorovali zvlášť košickí (pseudo)metalisti, nemá obdobu. Ešteže česť Košíc ako-tak zachránili "cezpoľní" fanúšikovia, napr. zo Spišskej Novej Vsi, Turne, Bratislavy... Ktovie, na čo sa ignoranti vyhovoria. Na to, že po koncerte v Bystrici im už nezostali prachy? Radšej nie, väčšina z nich nebola ani tam. Že bolo "vysoké vstupné"? Čo takto uvedomiť si, že nič nie je zadarmo a že organizátor musí účinkujúcim zabezpečiť aj akúsi úroveň, ako nocľah, jedlo a aký-taký honorár? Cenu lístka prelejete hrdlom aspoň raz za týždeň, takže o čo ide? Že ste nepoznali kapely? Ak chcete chodiť len na tie štyri, čo poznáte, tak si môžete byť istí, že ušetríte ešte veľa peňazí. Alebo sa budete snažiť natlačiť sa zadarmo, či za cenu, akú "uznáte za vhodnú". Tak si to preberte. Ďalší koncert v Myslave by mal byť 23.novembra. Je na vás, aby nebol posledný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
