pozvánke do NATO a zavŕšení integrácie do EÚ sa klebetí už ako o tej najsamozrejmejšej veci na svete. Je príjemné registrovať, že vyhynula "zásadná" téma - ako smutne skončíme, ak voľby vyhrá Mečiar a zostaví vládu...
Ak ignorujeme zátvorku, že do akej miery bola táto téma horúca a do akej virtuálna, treba povedať, že je to nielen príjemná zmena, ale najmä znormálnenie politickej klímy. Slovensko je znenazdajky v situácii, keď môže debatovať o integrácii bez mindrákov a skutočne k veci. To je skvelé, ale zároveň aj nečakaný problém: Táto, konečne normálna debata, už asi nebude veľmi radostná. Ideme platiť daň z omeškania. Teda z toho, že sme doteraz hľadeli iba k zenitu samotných vstupov a nie za tento horizont.
Jednoduchšie je to s alianciou. Pozvánku a následný vstup (po ratifikácii v parlamentoch členských štátov) na životoch nepocítime a bezplatne získame príslušnosť k slobodnému svetu. To je dobrý kšeft; budeme bezpečnejší a príslušnosť k výberovému klubu zlepší slovenský rating vo svete. Čiže dlhodobo aj obsah domácich peňaženiek. Nevysokou cenou budú iba občasné mierové misie našich vojakov. Aj výdavky na armádu dlhodobo klesnú. Kto rozpráva inšie, hlása bludy.
Smutnejšie je, ale treba to vedieť, hoci sa o tom nerado rozpráva, že morálna hodnota bezpečnostnej integrácie v posledných rokoch povážlivo upadla. NATO, do ktorého vstúpime, už nie je tým exkluzívnym klubom, do ktorého vstupovali pred tromi rokmi susedia. Ba ani tým, čím bolo ešte pred polrokom, pred dohodou s Rusmi v Reykjavíku. NATO, do ktorého pribudnú spolu so Slovenskom nielen pobaltské štáty, ale aj Rumunsko a Bulharsko, je už v procese transformácie z obrannej aliancie na diskusný klub. To neznamená, že kľúčový záväzok "všetci za jedného, jeden za všetkých" prestáva platiť. Rozpúšťa sa ale hodnotový substrát a jednotný politický ťah. Jednoducho preto, lebo spory medzi USA a Európou nabrali také rozmery (Irak, Medzinárodný trestný tribunál, obchodné spory), že je nemožné nájsť už ani najnižší spoločný menovateľ, na ktorom by sa dala pod hlavičkou NATO založiť nejaká spoločná akcia. V boji proti terorizmu sú pre Američanov dnes už prednejšími spojencami než západ Európy aj Rusi. Toľko sa stalo vo svete medzitým, čo sme sa tu zabávali s Mečiarom. Pozvánka z Prahy už nebude mať zďaleka tú hodnotu a vôňu, akú by mala v roku 1997 z Madridu.
Ešte jedna vec - referendum. Všetky relevantné sily, samozrejme, ho pokladajú za zbytočné. Ani ho z NR SR celkom iste neiniciujú. Vyvolať plebiscit je ale možné aj petičnou akciou z "ulice". Už sme ich niekoľko prežili a bolo by milé prekvapenie, keby sa to eseneskám a KSS tentoraz nepodarilo. Podľa agentúr je dlhodobá podpora vstupu na úrovni 60+ percent. Tieto údaje však môžu byť mierne, hm, nadstrelené. Síce iba mierne, veľmi by si nedovolili. Ale je tu ešte Mečiar, ktorý je dosť nevypočítateľný, takže nejaký nový obrat nie je vylúčený. To len preto, aby sme neprepadli dojmu, že doma už bola všetka práca vykonaná.
Referendum druhé, ktoré nás asi tiež čaká, bude o Európskej únii. Veľmi skoro - marec až jún. Ak nebude, tak nie z našej viny, že by ho azda nemal kto iniciovať. Na rozdiel od NATO je totiž z ústavy povinné, má však jeden háčik: Členské krajiny EÚ musia nájsť do konca roka, resp. pár týždňov skôr, spoločnú reč v celkom zásadných otázkach, týkajúcich sa rozšírenia. Napr. o ďalšom osude spoločnej poľnohospodárskej politiky, či o systéme platieb nových členov, ich príjmoch z unijných fondov, resp. kompenzáciách. Aby bolo jasné: Toto je absolútne gros rozširovania, všetky doterajšie rokovacie kapitoly, ktoré sa pouzavierali, boli vedľa finančných otázok jedna veľká malina. Pol roka sa tento komplex odkladal s výhovorkou, že treba počkať na nemecké voľby. Tie boli zarovno s našimi, pokroku ale zatiaľ niet. V týždni sa slovenská delegácia, spolu s ďalšími, v Bruseli dozvedela, že pätnástka nemá ani náznak riešenia financovania rozšírenia. Tomu, kto pozná jednotlivé pozície, je jasné, že sú v pate. V Bruseli však spoliehajú na to, čo sa osvedčilo vždy doteraz - ku kompromisu sa dovydierajú v poslednej možnej sekunde.
Verme, že tomu tak bude. A že "dopadne" aj írske referendum, ktoré je už o dva týždne. Potom si môžeme na Slovensku zhlboka vydýchnuť a rozoberať najťažší hlavolam: Ako ísť do EÚ s radosťou a povznesene v situácii, keď tam vkročíme ako druhoradí a v podstate menejcenní členovia, s obmedzeniami vo voľnom pohybe osôb aj pri čerpaní zo štrukturálnych a kohéznych fondov. Ale nech - bude to už diskusia aspoň o niečom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
