že bude naďalej pozorne sledovať ich prípravu na členstvo. Navrhne dokonca možnosť uvaliť sankcie, ak by noví členovia narúšali fungovanie jednotného trhu.
Odporúčania na ukončenie rokovaní v decembri tohto roku a vstup do EÚ v roku 2004 sa v stredu v strategickom dokumente dočkajú Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Cyprus a Malta. Aj keď toto odporúčanie schvália lídri európskej pätnástky na summite v Bruseli 24. - 25. októbra a rokovania sa skutočne podarí uzavrieť na decembrovej vrcholnej schôdzke v Kodani, budúci noví členovia nebudú môcť poľaviť v príprave a plnení sľubov, ktoré dali v prístupových rokovaniach.
EK totiž v stredu navrhne systém ďalšieho monitorovania kandidátskych krajín až do okamihu vstupu. Brusel bude do budúcich členských krajín vysielať misie expertov, ktorí budú priamo na mieste kontrolovať, ako prebieha uplatňovanie prevzatých zákonov či budovanie nevyhnutných inštitúcií. Výsledky tohto monitoringu zhrnú na budúcu jeseň osobitné hodnotiace správy, ktoré by mohli byť hotové niekedy začiatkom septembra.
Nie je vylúčené, že mnohé členské krajiny EÚ budú s ratifikáciou prístupových zmlúv čakať práve na tieto správy. To by mohlo proces ratifikácie predĺžiť a naplniť tak stále rozšírenejší scenár, že k rozšíreniu nedôjde k 1. januáru, ale až v prvom polroku 2004. Ak budú noví členovia EÚ svojím konaním po vstupe narúšať fungovanie vnútorného trhu alebo niektorú zo spoločných politík, bude voči nim môcť EÚ uplatniť ochrannú klauzulu, ktorá by mala byť súčasťou zmluvy o pristúpení. Každému doterajšiemu členskému štátu umožní žalovať nového člena u EK, ktorá po preverení sťažnosti bude môcť uvaliť sankciu, napríklad zakázať prístup niektorého výrobku na jednotný trh.
Hoci komisia odporučí na členstvo desať krajín tzv. laekenskej skupiny, bude medzi nimi rozlišovať podľa stupňa momentálnej pripravenosti. Jedna skupina krajín sa dozvie, že v prípade pokračovania budú k 1. januáru 2004 plne uplatňovať legislatívu EÚ. Druhú skupinu EK upozorní na oblasti, kde treba vyvinúť ešte mimoriadne úsilie, aby k termínu vstupu boli krajiny pripravené. Krajiny v tretej skupine sa dočkajú varovania, že ak nedôjde v konkrétnych oblastiach k náprave, bude to predstavovať problém pre prijatie do EÚ. Všetkých desať krajín sa však dozvie, že môžu byť pripravené k začiatku roku 2004.
Hodnotiace správy i strategický dokument s odporúčaniami dostanú na stôl lídri európskej pätnástky na summite v Bruseli 24. - 25. októbra, kde by ho mali schváliť. Okrem toho by mali prijať spoločné stanoviská k citlivým finančným otázkam rozšírenia. Potom sa začnú intenzívne záverečné rokovania s kandidátmi, ktoré by sa mali skončiť na summite v Kodani 12. - 13. decembra. Na jar budúceho roku podpíšu budúci členovia prístupové zmluvy a začne sa proces ich ratifikácie.
Komisia v stredu vyhlási, že Slovensko bude pripravené na členstvo ku dňu vstupu v roku 2004, pochváli ho za pokrok dosiahnutý za uplynulých päť rokov, ale pripomenie pretrvávajúce problémy ako korupcia, súdnictvo, rómska problematika, administratívne kapacity, vysoká nezamestnanosť a deficity.
Správy budú tentoraz brať do úvahy pokrok dosiahnutý od roku 1997, nielen za uplynulý rok. Správa o SR bude podľa diplomatických zdrojov konštatovať, že krajina spĺňa politické kodanské kritériá. Slabými stránkami ostáva korupcia, súdnictvo a postavenie rómskej menšiny. Dokument ocení pokrok, ale zdôrazní oblasti, na ktoré sa treba sústrediť. Komisii neunikne pozitívny vývoj ako vytvorenie Súdnej rady, novela trestného zákonníka, posilnenie právomocí splnomocnenca pre rómsku menšinu či zvýšenie financií pre riešenie tejto otázky.
V ekonomickej oblasti komisia potvrdí, že Slovensko je fungujúcou trhovou ekonomikou a označí ho za krajinu schopnú čeliť konkurenčným tlakom na vnútornom trhu únie po vstupe do nej. EK dôrazne upozorní na dve ekonomické negatíva: vysoký deficit bežného účtu a vysokú nezamestnanosť. Na druhej strane pochváli reštrukturalizáciu a privatizáciu bankového sektora a priemyslu.
Tradične pripomenie veľké rozdiely v rozvoji regiónov. Správa v prípade Slovenska i ostatných kandidátskych krajín upozorní na potrebu ďalšieho posilňovania administratívnych kapacít. Slovenska sa to bude osobitne týkať v oblastiach ako regionálna politika a poľnohospodárstvo. V regionálnej politike musí Slovensko podľa EK výrazne posilniť personál a zlepšiť spoluprácu a koordináciu medzi úradmi, ktoré budú zapojené do čerpania peňazí zo štrukturálnych a kohézneho fondu EÚ.
Tohtoročná hodnotiaca správa o Slovensku a ďalších kandidátoch bude posledná svojho druhu. Na budúcu jeseň však komisia plánuje zverejniť ešte správu o výsledkoch kontroly, ako si budúci noví členovia plnia svoje záväzky v oblasti uplatňovania prevzatej legislatívy.
Pre Slovensko bol pri hodnoteniach od EK kľúčový rok 1999. Komisia v správe prvýkrát konštatovala, že SR plní politické kodanské kritériá, kvôli ktorým ju nepozvali v roku 1997 na začatie prístupových rokovaní, a navrhla, aby sa rokovania začali.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
