zmluva. Dá sa len opakovať: V porovnaní s predstavením, ktoré hrali sčasti totožní aktéri pred štyrmi rokmi, je ten súčasný scenár hotová Success story (príbeh úspechu). A my publikum sme ako Alenky v krajine zázrakov, vyorané myši s nadutými buľvami pred ôsmym divom sveta. Nechce sa veriť, že to je o tej istej slovenskej politike, ktorú nám tu donedávna servírovali.
Pravda, len sa nenechať uniesť. Ešte môžu prísť prekvapenia. Vlastne celkom iste aj prídu. Neuveriteľné dva týždne, cez ktoré dokráčali až po koaličnú zmluvu, však zostanú výpoveďou o tom, že dynamika a zodpovednosť majú domovské právo aj v slovenskej politike. Ak sa stanú opäť úzkym profilom, budeme vedieť aspoň toľko, že nejde o vrodený deficit, iba vštepené vedľajšie vplyvy, ktoré sa opäť presadili. To nie je planá meditácia o ničom; pred štyrmi rokmi, ak si spomeniete, a mnohokrát neskôr, sa nedalo spoľahlivo povedať, či sú fakt takí neschopní a to všetci, alebo sa iba robia, alebo vývoj a dohody torpéduje iba zopár mimoriadne postihnutých jednotlivcov. Naozaj a ešte raz: Postaviť štvorčlennú koalíciu, s hotovým personálom aj programom, do dvoch týždňov, je jednoducho rekord.
Možno zaznie výhrada, že čo už je také rozhodujúce na tom, že či dva týždne, alebo štyri, či šesť. Nuž, veľa. Hoci teraz by už naozaj počkali EÚ a NATO, ktoré boli kedysi hlavným bičom, aby sme sa ponáhľali. Podstatnejšie je, že spôsob kreovania koalície môže predznamenávať jej budúce pôsobenie. Práve s tým máme neoceniteľnú skúsenosť. Príbeh prvej Dzurindovej vlády sa štyri roky niesol v znamení, v ktorom sa začal.
Rýchlosť a hladké dohody sú dôležité i preto, lebo zásadné kroky, ktoré môžu aj bolieť, musia byť vykonané v prvom roku pôsobenia vlády. To je staré pravidlo, stokrát overené v lepších demokraciách, ako tá naša. Pointou je, že spoločnosť musí mať do ďalších volieb čas, aby zmeny nielen vstrebala, ale aj pocítilia ich účinok - ak majú - na vlastnej koži (peňaženke). Je to už bohužiaľ tak, že niektoré nepríjemné operácie majú dlhú inkubačnú dobu, než sa blahodarne prejavia.
Príklad máme na tanieri. Výrazne sa v posledných mesiacoch zlepšuje obchodná bilancia. Jej vývoj ešte prednedávnom zvádzal k oprávneným prognózam, že nová vláda - akákoľvek už bude - musí začať ďalším balíčkom opatrení, keďže máme vysokú spotrebu tovarov zo zahraničia. Teraz sa vyjavuje, že nejako dramaticky rezať asi nebude treba. Takisto reálne mzdy lezú pomaly hore, len nie natoľko, aby sme to vnímali. Jednoducho a jasne: Ak sa koalícii vpije do krvi tempo, akým vznikala, výrazne sa zvyšujú vyhliadky, že stihne a bude schopná realizovať program, ktorý si zaumienila. Resp. časť z neho - taká vláda, čo by uskutočnila celý, ešte na svete nebola.
Viac ako personálne pomery, ktoré sú známe, vypovie o druhej Dzurindovej vláde programové vyhlásenie, ktoré je ešte dnes neznáme. Pribúda však signálov, z ktorých sa dá mnohé vytušiť. Včera Rusko napríklad ohlásil, že "zdravotníctvo je plne v našej réžii podľa predstáv Rudolfa Zajaca". Ak neočkuje len akési optimistické sérum, ale rozpráva pravdu, tak sa rodí zaujímavý experiment. Tým nebude ani tak samotná reforma podľa Zajaca, hoci je určite pozoruhodná, ale skutočnosť, že KOALIČNÚ politiku v zdravotníctve dostáva pod gesciu jediná strana. Normálne totiž koalície fungujú tak, že hocikto nech je hocikde ministrom, rezortná politika je prienikom programov všetkých zainteresovaných strán. Na tej sa ich experti dohodnú a minister potom realizuje. Fakt, že v zdravotníctve získava - pravdepodobne - bianco šek Zajac, svedčí nielen o dôvere k nemu, ale aj o tom, prečo šli rozhovory tak rýchlo. O politickej stránke veci, teda, že či je to tak dobre, je možné spriadať siahodlhé politologické úvahy. Dá sa ale predpokladať, že podobne voľné ruky budú mať i Kaník na sociálnych veciach, Palko na vnútre či Lipšic na spravodlivosti. Poznajúc ich predstavy, ale i niektorých ďalších, Slovensko môže byť v nasledujúcich mesiacoch mimoriadne zaujímavou krajinou.
Samozrejme, signály sú všelijaké. Medzi tie horšie patrí zatiaľ neoverená informácia, že sa nebudú rušiť plošné detské prídavky, iba akosi obmedzovať (?). Tu ide o zrejmý ústupok dvom ženám s výraznými straníckymi pozíciami, ktoré sa pri zavedení tejto mimoriadne hlúpej rodinnej politiky angažovali - Martinákovej a Edit Bauer. Nebude teda všetko šľahačka. Zbytočné je ale teraz špekulovať; vládny program štvorkoalície, ktorý o chvíľu uzrie svetlo sveta, bude nesmierne pútavé čítanie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
