moderovaniu. Exkomentátorka BBC Zuzana Martináková si za SDKÚ sadne na stoličku podpredsedníčky NR SR a bývalý spíker Rock FM Rádia Robo Nemcsics zas prevezme po nie príliš obľúbenom Ľubomírovi Harachovi post ministra hospodárstva.
Životopis čerstvého štyridsiatnika R. Nemcsisca začína byť zaujímavý v druhej polovici osomdesiatych rokov, keď vyštudoval prognózy a dlhodobé výhľady ekonomiky na EU v Bratislave. Školu skončil v roku 1986, teda len o rok neskôr ako jeho budúci kolega z ministerstva financií Ivan Mikloš. Veľmi sa však spolu nepoznajú. "Vnímame sa, ale až doteraz sme sa nestretávali. Nemali sme na to príliš veľa času, keďže Ivan mal inú profesionálnu dráhu. On sa od začiatku venoval ekonomike a neskôr aj politike. Ja som začal najskôr v médiách a až teraz sa mu vyrovnávam," usmieva sa.
Po absolvovaní EU sa od roku 1986 venoval redaktorskej práci v rozhlase. Ako vraví, chcel kombinovať ekonómiu s umením. Najprv robil "bežné" spravodajstvo, neskôr odišiel do Prahy. "Robil som vo vtedy populárnom Studiu 7, ktoré sa vysielalo popoludní na bývalej Hviezde. Vtedy sme tam boli celá enkláva Slovákov, po tých 15 rokoch si však spomeniem už len na jedno meno a to Jaro Buček. V roku 1988 som však s tým musel skončiť, pretože sa moje príspevky nepáčili vtedajšiemu šéfredaktorovi a niektorým ďalším ľuďom. Jeho meno si dobre pamätám, ale radšej ho nebudem menovať, lebo ešte teraz je vo významnej funkcii. Ďalší je zas pre zmenu vydavateľom popredného slovenského týždenníka a radšej mu nebudem robiť reklamu. Asi som bol pre nich všetkých podvratný protisocialistický živel," pozerá sa na to po rokoch už s nadhľadom.
Po "vyhadzove" v rádiu sa presunul do redakcie pre deti a mládež v bratislavskej filiálke ČST. Rovnými nohami vhupol do moderovania Štúdia Kontakt. "Ocitol som sa v živom televíznom vysielaní, čo bola pre mňa veľmi podnetná skúsenosť. Potom však prišla "nežná" a bol som veľmi vďačný, že som sa mohol vrátiť do Slovenského rozhlasu." Ani revolúcia však podľa jeho slov nevyčistila pôvodnú redakciu spravodajstva tak, ako si to predstavoval. Preto odišiel do náboženského vysielania! "Nedá sa povedať, žeby som bol nejak príliš nábožensky založený, ale mal som vzťah k rozhlasu a preto som tam bol. Povedal som si, televízia nie je moje médium, a tak radšej budem v rozhlase. A aj keď to nebude tam, kde som pôvodne chcel, počkám si na lepšie časy." Tie prišli už po niekoľkých mesiacoch, keď ho oslovil Ľuboš Zeman, že má na stole projekt hudobného rádia Rock FM. V tom momente neváhal ani na chvíľu. "Dostal som ponuku robiť komerčného riaditeľa a zároveň popri tom aj moderovať. Hoci marketing bol vtedy iba v plienkach, splnil sa mi sen a okamžite som to zobral. Postupne začali tie marketingové aktivity prevažovať."
Hoci medzi poslucháčmi bol jeho hlas mimoriadne obľúbený a niektorí si nevedeli predstaviť Rock FM bez jeho "spíkerstva" v In Medias Res, Rádioburze, či rannom vysielaní, rozhodol sa ísť ďalej. "Moderátorstvo je provokatívna vec a adrenalínový šport. Je to jednoducho životný štýl. V spravodajstve je to zničujúcejšie, lebo musíte vážiť každé slovo."
Momentálne najradšej počúva okruhy Slovenského rozhlasu, hoci predtým to boli najmä komerčné stanice. No kvalita ich moderátorov pokrivkáva, preto sa poslucháčsky vrátil ku verejno-právnym koreňom. Moderovanie ho láka aj teraz. No k rozhlasu už potom "pričuchoval" len ako podnikateľ, keď pôsobil vo firmách, ktoré rádiá vlastnili alebo disponovali ich vysielacím časom. Boli tam najmä rôzne reklamné agentúry a marketingové firmy. Vo svojej "fluktuantskej minulosti" robil aj manažéra Volkswagenu pre vzťahy s verejnosťou. "K VW mám zvláštny vzťah, lebo jeho pobočku v Bratislave som spoluzakladal. Bol som tam v poradí siedmy zamestnanec, dnes je ich tam vyše 2000."
Chvíľu pôsobil aj na ministerstve financií počas šéfovania Sergeja Kozlíka z HZDS. Ani na toto obdobie nespomína v zlom. "Zavial ma tam osud. Bral som to ako skúsenosť. Aspoň som zistil, ako fungujú financie, makroekonomika a celý systém financovania v tomto štáte. Zaoberal som sa organizáciou riadenia a viacerými vecami, ktoré majú vplyv na príjmovú stránku štátneho rozpočtu. Dovtedy som len štátnu správu kritizoval za to, čo robí, potom som už mal aspoň komplexnejší pohľad. Mnohé veci sa zvonku javia úplne inak, než ako v skutočnosti sú..."
Ako sa nám priznal, chvíľu koketoval aj s HZDS a dokonca niekoľko mesiacov v nej aj pôsobil ako radový člen. Niektoré programové ciele Mečiarovcov sú mu doteraz sympatické, no nepozdáva sa mu spôsob, akým sa presadzujú. Do ANO sa dostal tak, že robil podnikateľské projekty. Podnikal aj v oblasti médií, a tak sa spoznal s Janom Kováčikom, ktorý ho potom predstavil Pavlovi Ruskovi. ANO je preto až "jeho" druhou politickou stranou. Aktívne sa bránil len vstupu do KSS, nebolo to však ani tak kvôli ideológii. "Povedali mi, že keď vstúpim, budem musieť vyberať členské príspevky. To sa mi vôbec nepáčilo. Keby som však bol v KSS, tak ma asi z rozhlasu nevyhodia," myslí si terajší podpredseda ANO pre ekonomiku a za niekoľko dní aj budúci minister hospodárstva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
