Priemerná cena úverov totiž vzrástla v reakcii na zvýšenie sadzieb centrálnej banky v porovnaní s vkladovými úrokmi niekoľkonásobne.
Úvery za dva mesiace zdraželi o 0,4 percentuálneho bodu. Kým v apríli, teda pred rozhodnutím o zdvihnutí úrokov NBS, boli čerpané úvery úročené v priemere sadzbou 9,21 percenta, v júni to bolo už 9,60 percenta. Vzrástli však len ceny úverov do jedného roka. "Celkovo sa zmena kľúčových úrokových sadzieb NBS prejavila predovšetkým v kratších splatnostiach," konštatovala centrálna banka vo svojej správe.
Naproti tomu vklady banky zvýhodnili o nepatrné štyri stotiny percenta. "Pri úrokových sadzbách z vkladov bola reakcia menej pružná," uviedla NBS. Aj v prípade vkladov platilo, že čím kratšia splatnosť, tým citeľnejšie zvýšenie. Napríklad termínované vklady do jedného mesiaca boli úročené v apríli priemernou sadzbou 5,78 percenta, v júni sa úroky z nich dostali na úroveň takmer šiestich percent.
Banky sú pre prípad zvýšenia oficiálnych sadzieb NBS pripravené lepšie, ako na ich zníženie. Podľa analytika Róberta Pregu z Tatra banky nemusí byť reakcia komerčných bánk na zmenu sadzieb taká citlivá a bezprostredná, ako tomu býva na peňažnom trhu. Platí to najmä vtedy, ak banky považujú zmenu úrokov národnej banky za krátkodobý jav.
Za výraznejšiu zmenu vo výške úrokov z úverov v porovnaní s vkladmi môže podľa neho väčší podiel úverov s pohyblivou úrokovou sadzbou. "Konečný úrok z úveru je v mnohých prípadoch stanovený ako sadzba peňažného trhu, zvýšená o určitú fixnú prirážku," vysvetlil Prega. "Pri takejto konštrukcii sa tak zmena sadzby na trhu prejaví aj v konečnej cene úveru. Stane sa tak bez dodatočného zásahu komerčnej banky," dodal analytik.
Sadzby centrálnej banky zostávali napriek klesajúcej inflácii nezmenené až do apríla. Vtedy ich banková rada neočakávane prudko - o pol percenta - zdvihla. Dôvodov na to mala viacero. Za najzávažnejší sa považuje vysoký deficit v zahraničnom obchode, ktorý sa prelieva aj do bežného účtu.
K nemu významne prispieva neochota politikov vo volebnom roku šetriť, z čoho vyplýva riziko dosiahnutia vysokého schodku verejných financií, ale aj tlak na rast dovozov. Na druhej strane ceny rastú rekordne pomaly len dočasne, pretože od budúcej vlády sa očakáva prijatie ďalších úprav regulovaných cien.
Podľa ekonómov ďalšia zmena sadzieb nepríde skôr ako niekoľko mesiacov po voľbách, pretože jednak centrálne banky nezvyknú meniť svoju politiku tesne pred voľbami, ale tá slovenská si počká najmä na rozpočtové zámery novej vlády. Či sa sadzby najbližšie pohnú smerom nahor alebo nadol, zásadne ovplyvní aj prípadné potvrdenie zmierňovania schodku v obchode.
Jana BRONDOŠOVÁ
Autor: TEST
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
