účinná od konštituovania ústavných orgánov). Okrem tohto zakladajúceho dokumentu boli zverejnené aj programové tézy. Sú rozpracované po jednotlivých rezortoch a budú základom vládneho vyhlásenia.
Keďže nebolo času si hromadu textu poriadne prečítať, na zásadné slová je priskoro. To, čo bude nasledovať, sú len prvé postrehy bez garancie. Autor je omylný.
Koaličná zmluva vyzerá byť povrchná. Je súborom pravidiel komunikácie do dobrého počasia. Autori sa akoby spoliehali, že zložitejšie situácie sa vládnemu súručenstvu budú vyhýbať. Nie je napríklad z textu jasné, ako sa bude riešiť, ak nejaký návrh zákona nezíska v parlamentných kluboch podporu. Isteže, cez jeden-dva prípady sa nič nedeje, čo ale potom, ak "sedemdesiatosmička" bude zlyhávať pravidelne?
Zmluva sa hemží termínmi ako zásadné zákony, zásadné rozhodnutia, zásadné uznesenia. Tie sa majú prijímať jednomyseľne, v Koaličnej rade platí právo veta. To je vždy diskutabilná záležitosť, keďže môže poriadne brzdiť motor koalície, ak už nepredpokladáme pri tomto zložení, že aj blokovať.Nie je však najmä jasné, kto určí, že ktoré hlasovania sú zásadné a ktoré nie. Je absolútne evidentné, že všetky byť nemôžu. Ďalej - dosť problematicky sa javí ustanovenie o tom, že ak sa niektorý z partnerov spojí pri hlasovaní o "vážnej veci" s opozíciou, ide o hrubé porušenie práv ostatných kontrahentov a teda aj dôvod pre nich, aby zmluvu vypovedali. Zase: Kto určí, kedy je "vec" vážna a kedy nevážna? To po prvé, po druhé sa tento záväzok pohybuje na hrane ústavnosti.
Zaujímavé sú tiež body, ktoré predvídajú prípadné zmeny v poslaneckých kluboch. Zmluva zakotvuje pre posty v exekutíve delenie podľa terajšieho pomeru síl 6:4:3:3, čo je dosť nelogické. Extrémny príklad pre plastičnosť obrazu: Ak napr. prejde pol klubu HZDS do KDH (SDKÚ, kdekoľvek), tak sa jednoducho pomery reálne zmenia. Posilnená strana bude proste silnejšia. To sa nedá takto riešiť. Naozaj to pripadá, akoby sa strany príliš spoliehali na dobrú vôľu a programovú blízkosť. Koaličné súžitie ale prináša množstvá nepredvídateľných komplikácií. Faktom zostáva, že zmluvné dokumenty definujúce koaličné vzťahy na štyri roky zvyknú byť podstatne podrobnejšie. Sú prípady, že mávajú aj stovku normostrán.
Jediný pohľad do programových téz stačí ku konštatovaniu, že pokiaľ ide zámery a odhodlanie, Slovensko bude mať najreformnejšiu vládu, akú postkomunistická stredná Európa kedy zažila. Niet priestoru ísť rezort po rezorte, dá sa iba telegraficky: Ak z toho vyjde polovica, zdravotníctvo, školstvo a sociálny systém si o štyri roky ani nespoznáme. Rozsah zmien, ktoré sa v týchto rezortoch zamýšľajú, presahujú rámec celého článku (v minulosti sme už čosi naznačili).
Lahôdkou je hneď bod dva všeobecných téz - "revízia všetkých úradov s PREZUMPCIOU NEPOTREBNOSTI". To znamená, že úrad bude musieť dokazovať potrebu svojho zachovania. Logicky by z toho malo vyplynúť, že polovici zvoní umieráčik. Samozrejme, iná vec bude ešte realizácia. Ako východisko by to však lepšie nesformuloval ani taký priateľ byrokracie, akým je autor tohto textu. V dokumente sa spomína aj úplné zrušenie okresných úradov. Otázka je, že prečo Dzurinda včera hovoril iba o "zvažovaní". Čo sa týka pokračovania v reforme verejnej správy, potvrdili sa signály, že strany nesiahnu na terajšie územné celky. I keď by to bola operácia nesmierne zložitá, je to, bohužiaľ, prvý nesplnený sľub - všetky vo volebných programoch hovorili o prechode k dvanástkovému modelu.
Rozsiahle reformy sa pripravujú - na papieri - aj v rezortoch justície a vnútra. Potešiteľné a nečakané je, že aj v kapitole pôdohospodárstva prvý bod hovorí o "zavedení trhových podmienok a slobodnej konkurencie". Nečakané preto, že SMK, ktorá si rezort vybojovala, také pekné veci v programe veru nehlásala.
Ešte pozoruhodnejšie a tiež potešiteľné je, že nebude zmena volebného systému. Programy SDKÚ a ANO prechod na väčšinový systém forsírujú a treba povedať, že v parlamente by spolu so Smerom a HZDS, pre ktoré je zmena tiež prioritou, mali pohodlnú väčšinu. Toto však SMK a KDH nepustili - správne, v budúcnosti si povieme, prečo.
Jedna vec, ktorá vo vyhlásení citeľne chýba, je privatizácia zvyškových podielov štátu v SPP a Telekome. Ak toto, pravdepodobne kvôli KDH, neprešlo, s dôchodkovou reformou môže byť veľký problém. Hoci tá je prvou prioritou rezortu sociálnych vecí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
