zhodnúť v tom, či ide v podstate o akýsi prirodzený jav (v rámci dlhodobého kolísania teploty), alebo či je terajší nárast spôsobený najmä ľudskou činnosťou, ktorá vedie k nárastu množstva kysličníka uhličitého, emitovaného spaľovacími motormi áut a priemyselnými podnikmi (najmä tepelnými elektrárňami) do ovzdušia. Odborníci predpokladajú, že množstvo emitovaného oxidu sa do roku 2050 zdvojnásobí. To by v dôsledku skleníkového efektu viedlo k ešte rýchlejšiemu nárastu teploty na našej planéte. Optimisti ale tvrdia, že s tým otepľovaním to nebude také zlé, pretože "zasiahne" sama príroda. Podľa nich viac oxidu uhličitého v atmosfére bude znamenať viac "potravy" pre stromy, ktoré tak budú rásť rýchlejšie, čím sa zase zvýši ich schopnosť pohlcovať kysličník uhličitý z ovzdušia. Tento efekt bol potvrdený experimentmi v skleníkoch. Lenže príroda je otvorený a zložitý ekosystém, v ktorom pôsobí veľa faktorov a jednoduchými experimentmi sa nedajú v ňom prebiehajúce procesy simulovať. Preto William Schlesinger z Dukeovej univerzity v Severnej Karolíne vykonal zložitejšie merania. Schlesinger vytýčil šesť parciel s dospelými stromami, pričom na tri parcely vháňal vzduch, aký by mal byť na našej planéte v roku 2050, na ostatné parcely vzduch terajšieho zloženia. Výsledky tohto výskumu skutočne ukázali, že stromy, rastúce v atmosfére roku 2050, mali o 27% vyššiu produkciu drevnej hmoty. Na priek tomu ani táto zvýšená absorpčná schopnosť nás pred ďalším otepľovaním nezachráni, pretože z globálneho hľadiska budú stromy schopné pohltiť len približne 10% oxidov, produkovaných autami a továrňami.
Will Steffen zo Švédskej kráľovskej akadémie pritom upozorňuje, že do úvahy treba vziať ďalší faktor. Zvyšovaním teploty našej planéty sa totiž bude urýchľovať aj proces tlenia, pričom rastúce množstvo mikróbov spôsobí zvýšený prísun oxidu uhličitého do atmosféry. Skončí to vraj tak, že teplé amazónske pralesy budú nakoniec vypúšťať do ovzdušia viac oxiidov než ich budú absorbovať. Pozitívny efekt by však mohlo mať nasadenie vegetácie na rozľahlých plochách púští - tým by sa do ovzdušia vracala vlaha a následné dažde by spôsobili vymývanie oxidu uhličitého.
Jedno je ale isté - stále ešte dobre nerozumieme tomu, ako vlastne funguje taký zložitý ekologický systém, akým je naša Zem.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
