štátov amerických. Rezolúcia HR 253 zároveň oceňuje pokrok Slovenska od získania samostatnosti a dosiahnuté výsledky v oblasti reforiem posledného obdobia. Rezolúciu ešte v októbri 2001 predložil kongresman Demokratickej strany za štát Michigan Bart Stupak, ale na hlasovanie sa dostala po schválení v Zahraničnom výbore Snemovne v septembri až teraz pred novembrovým summitom NATO v Prahe.

Prijatie SR do NATO by podľa jej textu znamenalo významný prínos k európskej bezpečnosti. Rezolúcia oceňuje významný pokrok, ktorý SR dosiahla v oblasti demokracie, ľudských práv a rozvoja slobodnej trhovej ekonomiky počas uplynulých štyroch rokov. Pozitívne hodnotí aj reformy slovenskej armády, ktoré sa uskutočňujú v úzkej spolupráci so Severoatlantickou alianciou, a zmieňuje sa o aktívnej účasti SR v mierových operáciách.

K rezolúcii, týkajúcej sa Slovenska, vystúpili s príspevkami spolupredseda Helsinskej komisie Chris Smith (Republikánska strana, New Jersey), ktorý konštatoval, že Slovensko prekonalo neľahké obdobie pod vládou premiéra Vladimíra Mečiara, ale vďaka "novej generácii múdreho a osvieteného vedenia krajiny" sa krajina dostala z izolácie a patrí jej za to rešpekt Kongresu USA. Smith tiež upozornil na to, že slovenské voľby v roku 1998 neboli náhodou, ale výsledkom aktivít prebudenej občianskej spoločnosti, ktorá potvrdila smerovanie Slovenska vo voľbách roku 2002.

Predkladateľ rezolúcie Stupak vyzdvihol, že od roku 1998 sa "Slovensku podarilo vyviesť svojich občanov z medzinárodnej izolácie". Uviedol tiež, že k Slovensku ho púta krv jeho predkov, ktorí odtiaľ pochádzali. Kongresová rezolúcia nemá charakter záväzného právneho dokumentu. Vyjadruje len pohľad Snemovne, teda zástupcov amerického ľudu, na určitú problematiku, ktorá v tomto prípade vyznieva priaznivo nielen pre proces rozšírenia, ale aj Slovensko ako také.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.