ktorí nikdy nepohrdli ľudským mäsom. Hovorilo sa, že na ochranu pred démonmi mučili svoje obete pečením zaživa a rozštvrtením.
Dlho sa nevedelo, odkiaľ Jarawovia a príbuzné negritské kmene vlastne prišli. Boli spájaní s austrálskymi domorodcami, objavili sa dokonca názory, že ide o afrických čiernych otrokov, ktorí tam stroskotali. V skutočnosti sa Jarawovia dostali na Andamany po súši - pred 70 000 rokmi bola Zem omnoho viac zaľadnená a sever ostrova bol vtedy zrejme spojený s pevninou. Žili tam svojim životom tisíce rokov, zatiaľ čo príbuzné kmene na pevnine dávno zanikli asimiláciou. Aj keď sa súostrovie nachádzalo blízko protugalských obchodných ciest a bolo vždy plné zveri, každý sa mu radšej vyhol. V 16. a 17. storočí tam našli útočisko malajskí a čínski piráti. Snažili sa tam nachytať otrokov, ale čoskora sa sami stali terčom početných útokov domorodcov a museli bojovať o prežitie. V roku 1844 stroskotali východne od súostrovia dve lode Jej Veličenstva (Briton a Runymede) s nákladom látok červenej farby. Počas šiestich nasledujúcich mesiacov museli stroskotanci v nepredstaviteľne ťažkých podmienkach čeliť útokom domorodcov a iba s veľkým šťastím sa ich nakoniec podarilo zachrániť. Zlá povesť ostrovov primäla indického ministra zriadiť na ostrove kolóniu nútených prác. V roku 1858 sa podarilo deväťdesiatim väzňom utiecť z pevnosti v prístave Port Blair. Nedobehli však ďaleko. Všetci boli obkľúčení a zmasakrovaní domorodcami. Jediný, tio prežil, bol muž, ktorý sa volal Dudnath Tewari. Trikrát bol pobodaný šípmi a nakoniec ho aj chytili. Uprosil však domorodcov, ktorí sa ho, čuduj sa svet, ujali. O niekoľko mesiacov neskôr zistil, že miestne kmene sa spojili a pripravujú rozsiahli útok proti Angličanom. Podarilo sa mu utiecť a anglických kolonistov varovať. Zabránil tak mohutnému krvipreliatiu a zvyšok trestu mu bol neskôr odpustený.
Územie celého súostrovia Andamany patrí pod indickú samosprávu. V posledných rokoch často dochádza k stretom medzi indickou políciou a domorodými obyvateľmi. Po niekoľkých incidentoch, vrátane vraždy indického dieťaťa, boli ostatní Jarawovia umiestnení "pod dohľad" do tábora neďaleko Kalamaty, kde ich teraz žije asi 192 a postupne vymierajú. Živia sa prevažne žobraním, peniaze určené na ich podporu totiž v väčšej časti skončili vo vreckách bývalých zamestnancov tamojšej antropologickej misie. S rozvojom turistiky by sa ich situácia mala výrazne zmeniť. Letisková dráha v Port Blair má byť rozšírená, aby mohla prijímať lietadlá plné thajských a japonských turistov. Ich príchodom zažijú biele pláže ostrova nové obdobie prosperity. Zrejme to však bude znamenať tiež definitívny koniec Jarawov, týchto pozoruhodných stroskotancov v čase.
Autor: S/iká
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
