sa ako vajce vajcu v každom filme.
Vo filme vybuchne auto vždy keď narazí na prekážku alebo je zasiahnuté do nádrže. Zvyčajne sa roztriešti na márne kúsky. V skutočnosti je málo pravdepodobné, že by sa niečo také mohlo stať. Ani horiaci nedopalok cigarety, ktorý sa vo filme tak často používa, by nespôsobil výbuch. Ak by k tomu predsa len došlo, zničila by sa prinajhoršom kapota auta. Nádrže moderných áut sú ohňovzdorné.
Azda najfantastickejšie sú scény z lietadiel. Keď príde nevoľno prvému aj druhému pilotovi, alebo sa ich niekto pokúsi omámiť nejakým uspávacím prostriedkom, pilotovania sa ujme niekto z cestujúcich na palube lietadla, ktorý má pilotné skúšky pre riadenie malých športových lietadiel. Lietadlo riadi podľa pokynov z kontrolnej veže a bezpečne s lietadlom pristane. Táto scéna je vhodná do paródií, má však málo spoločného s realitou. Ktorýkoľvek pilot malého lietadla by v takejto situácii zlyhal rovnako ako študent medicíny pri operácii srdca. Aj filmoví policajti sú kilometre vzdialení od skutočných, napr. pri zisťovaní, či je vo vrecúšku s bielym práškom droga. Ochutnanie špičkou jazyka patrí naozaj do ríše snov, pretože skutočný policajt pošle vrecko do laboratória. Veď biely prášok by mohol hoci aj jedom alebo kontakt s podozrivou látkou by mohol zmeniť aj jej vlastnosti, atď.
Pokiaľ ide o oheň a výbuchy scenáristi nerešpektujú fyzikálne zákony a to ani v takých filmoch, kde by sa malo dodržiavať zdanie vedeckosti. Napr. telá kozmonautov, vypadnutých z kozmickej lode, sa vo vzduchoprázdnom priestore nezdeformujú ani neexplodujú. Človek mimo atmosféry by sa zadusil alebo by zamrzol, ale tlakový rozdiel by nespôsobil roztekanie tela. Vo filmoch, kde sa herci približujú na niekoľko metrov k horiacej lávy zo sopky, sa im nič nestane. V skutočnosti by zomreli skôr, než by sa tak blízko vôbec dostali.
Pri scénach, kde sa používajú zbrane, tuhne divákom krv v žilách. Ako by aj nie, keď taký Rambov guľomet M-60 vystrieľa za minútu osemsto nábojov. V zásobníkoch môže byť 100 250 nábojov, a tak sú dávky pomerne krátke. Keď je niektorá z filmových postáv zasiahnutá strelnou zbraňou, zvyčajne je odhodená dozadu. V skutočnosti si človek ani neuvedomí, že je zasiahnutý. Dozadu ho odhodí len vtedy, ak dostane niekoľko zásahov za sebou alebo ak strela narazí na kosť. Ak zasiahne mäkké tkanivá, napr. brucho, zraneného dozadu neodhodí.
Autor: B/som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
