väčšinu nášho obyvateľstva neznáme. Udržali sa však v niektorých rodinách žijúcich na nízkej hygienickej úrovni od ktorých stále hrozí nebezpečie ich zavlečenia do iných domácností, a to buď prisťahovaním takejto sociálne zanedbanej rodiny do bytovky alebo rôznymi predmetmi pochádzajúcimi zo zamoreného bytu. Môže to byť aj starožitný nábytok, obrazy či dokonca nástenné hodiny alebo knihy. Na možnosť zavlečenia a prítomnosti ploštíc naši občania, najmä prisťahovaní z vidieka do mesta, spravidla dlho nemyslia. Zatiaľ sa v ich byte ploštice rozmnožia a rozlezú po celej budove. Ak sa včas proti nim nezakročí prenikajú aj do susedných domov. Pred niekoľkými desaťročiami takto došlo vo východoslovenskom meste H. k zamoreniu plošticami celého veľkého obytného bloku. Väčšina nájomníkov sa prisťahovala z dedín, kde ploštice predtým nepoznali. Preto zavčasu nezistili ich výskyt a nevykonali - nemohli potrebné ochranné opatrenie. Asanácia postihnutých objektov si potom vyžiadala vysoké náklady.
Ploštica posteľná je hrdzavočervený bezkrídly hmyz veľký 5 - 9 mm, napáda svoje obete spiace za tmy. Cez deň sa ukrýva v štrbinách nábytku a stien, za obrazmi, garnižami, tapetami a pod. S obľubou zalieza do elektrických zásuviek, kde ju najľahšie nájdeme. Žijú i v kurínoch, holubníkoch a niekedy aj v hniezdach lastovičiek a vrabcov. Preto neslobodno ustajňovať hydinu a trpieť prítomnosť - hniezdenie zdivených holubov v obývaných budovách. V domoch sa ploštice rozliezajú v lete cez okná po vonkajších stenách budov, po celý rok putujú cez vonkajšie chodby, šachty inžinierskych sietí, štrbiny okolo potrubia ústredného kúrenia a pod.
Ako zistíme pôvodcu obťažovania a popichania spiacich osôb? Uštipnutie spôsobuje u väčšiny ľudí vznik spočiatku bolestivých, neskoršie svrbiacich mierne vyvýšených pupeňov, často nepravidelného obrysu, o priemere 1 - 3 cm. Pupene sa nachádzajú hlavne na obnažených miestach tela nepokrytých bielizňou, na rukách, nohách a hlave, často i na chodidlách. Silnejšie pobodanie u citlivých ľudí sprevádza horúčka, opuchy a niekedy aj žihľavková vyrážka po celom tele. Poštípané miesta natierame alkoholom, mentolovým alebo eukalyptovým liehom, 10 % čpavkom alebo chladivou masťou. Na opuchy prikladáme obklady s octanom hlinitým.
Prítomnosť ploštíc signalizujú tiež drobné hnedočierne škvrny ich výkalov na posteľnej bielizni, po stenách a obrazoch. Od mušacincov ich poznáme podľa toho, že tie nebývajú na bielizni. Silnejšie zamorenie prezradí charakteristický bzdoší zápach v miestnosti.
Po uštipnutí blchou vznikajú zvyčajne okrúhle malé škvrnky, mierne opuchnuté, s nejasnou červenou bodkou uprostred. Škvrny svrbia a bývajú združené blízko seba v skupinkách. Pupence spôsobené uštipnutím komárov a bzdôch sú väčšie, bez stredovej bodky a nepravidelne roztrúsené po tele. Reakcia na poštípanie od bĺch trvá zvyčajne krátko, na ploštice aj 3 dni. U citlivých ľudí môžu vzniknúť pľuzgiere. Blchu si získame hoci v hromadnej doprave, obchode, kine a pod. Častým dodávateľom blšiek sú domáci maznáčikovia, psy a mačky, ktorí ich nazbierali pri svojich potulkách od kolegov. V bytovkách s ústredným kúrením, najmä ak tieto majú tzv. technické suterény, sa môže vyskytnúť komár dotieravý, ktorý je aktívny i počas zimy. Kalamitný výskyt tohto trapiča už dávnejšie zaznamenali v Košiciach na sídlisku Luník II. Jeho bodnutie vyvoláva vznik slabo vyklenutých presne okrúhlych pupeňov, ktoré spočiatku krátky čas pália, potom svrbia. Vo väčšine prípadov reakcia po niekoľkých hodinách ustúpi. Proti týmto "izbovým" komárom sa chránime insekticídnymi postrekmi horných častí stien a odstraňovaním alebo ošetrením insekticídom mláčok v pivniciach a výťahových šachtách, kde sa tieto parazity vyvíjajú.
Najzávažnejšie nebezpečie ako cudzopasný hmyz v príbytkoch predstavujú ploštice. Pred ich zavlečením sa bránime dodržiavaním všeobecných zásad hygieny, čistotou v bytoch, kontrolou starých predmetov prinášaných do bytu na prítomnosť ploštíc. Pri podozrení na výskyt ploštíc musíme vyhľadať odborníka, ktorý naše podozrenie overí a v pozitívnom prípade určí vhodný postup ich hubenia. Pri zistení výskytu ploštíc vždy hrozí nebezpečie ich rozšírenia do susedných bytov. Ak sa susedia, resp. bytový podnik bránia finančne nákladnému odhmyzovaciemu zákroku, treba sa obrátiť na komunálneho hygienika územne príslušného Štátneho zdravotného ústavu, aby nariadil potrebné asanačné opatrenia v postihnutom objekte podľa vyhlášky č. 79/1997 Z.z., ako aj zákona č. 272/1994 Z.z. (v znení neskorších noviel).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
