stáva tvrdohlavý, niekedy "rozladený" tvor so svojou vlastnou mienkou. Pritom ide o normálny prejav tohto obdobia rozvoja autonómie. Okolo tretieho roku dieťa aj zásluhou rozvoja reči objavuje faktickú existenciu svojho "ja", ktoré je nezávislé na "ja" druhých. Dieťa sa chce otestovať, zakúsiť zážitok vlastnej individuality a odvážiť svoju moc nad okolím. Na podnety a požiadavky zvonku najradšej reaguje krikom "nie", a preto toto obdobie dostalo prívlastok - negativistické. "Ja sám" sa stáva prejavom nového stupňa nezávislosti od vonkajšieho sveta.
Nie všetky deti musia byť v tomto období rovnako negativistické. Mnohé túžia po troche - "hry s rodičmi", aby ich nebrali až tak vážne. Kríza závislosti môže mať ešte jednu špecifickú príčinu. Je ňou situácia, kedy sa v rodine narodí ďalšie dieťa. Nový člen rodiny sa stane jej stredom a trojročné dieťa je odsunuté na vedľajšiu koľaj.
Proporcie medzi závislosťou a nezávislosťou, ku ktorým dieťa dospieva vo svojich troch rokoch, sú veľmi dôležité. Pružní rodičia, ktorí nechápu správanie detí v tomto období ako tvrdohlavosť, ale ako prirodzený prejav vlastnej vôle, majú obyčajne poslušnejších predškolákov, pričom si uvedomujú, že určité množstvo opozície je zaručene zdravé. Dieťa však nemôže a nesmie byť úplne nezávislé na všetkých a na všetkom. V niektorých veciach je mu však potrebné dávať väčšiu samostatnosť a všemožne ju u neho podporovať. V iných veciach je jeho závislosť prirodzená a bude trvať ešte dlho.
Toto neľahké obdobie prekonáva každý svojím spôsobom a rodičia musia v každom jednotlivom prípade hľadať, niekedy len intuitívne, rozumný pomer medzi závislosťou a nezávislosťou trojročnej ratolesti.
Záverom niekoľko rád pre rodičov:
Neprerušujte aktivitu dieťaťa, ak nie je prerušenie nevyhnutné. Pokúste sa vyčkať, kým sa pozornosť dieťaťa obráti iným smerom.
Aj je nutné aktivitu prerušiť, upozornite vopred; napr.: "O desať minút bude čas, aby si odložil hračky na miesto a prišiel obedovať." Toto upozornenie poskytuje dieťaťu čas, aby sa prispôsobilo a prípadne dokončilo, čo práve robí.
Navrhujte, ale "nekomandujte". Pripojte k žiadosti úsmev, pohladenie, objatie namiesto kritiky, hrozieb alebo fyzickej kontroly.
Počkajte pár sekúnd, kým zopakujete požiadavku, ak dieťa okamžite neposlúchne.
Dajte dieťaťu možnosť, aspoň obmedzenej voľby. Takýmto spôsobom sa dieťa vcíti do kontroly. Napr. "Kedy by si sa rád išiel okúpať? Teraz, alebo o päť minút?"
V disciplíne buďte dôslední.
Keď sa medzi dieťaťom a vami rozpúta boj o moc, urobte pauzu. Nechajte dieťa niekoľko minút, odpor sa môže znížiť alebo dokonca úplne zmiznúť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
