týždňa prebehla plánovaná sústredená kontrola zameraná na úroveň dopravy a zistenie počtu ľudí, ktorí sa vozia bez lístka. Najhoršia situácia je na Furči, kde počas sústredených kontrol cestuje bez lístka štatisticky 7 percent ľudí," uviedol dopravný námestník DPMK Štefan Dutko.

Každý deň vyrazilo do terénu 26 pracovníkov prepravnej kontroly, ktorý sa zamerali na sídlisko Terasa, KVP, Luníka IX a Myslavu. My sme sa s revízormi vybrali do autobusov a trolejbusov. Začali sme na Sídlisku KVP, kde sme nastúpili do linky č. 71. Nemali sme šťastie, všetci mali cestovné lístky riadne označené.

V autobuse č. 32 to však už bola iná kapusta. Mamička s kočíkom lístok nemala a štyrom revízorkám tvrdila, že jej musel vypadnúť. Trochu lacná výhovorka, no revízorky nakoniec usúdili, že žena mala dostatok problémov s dieťaťom a ten lístok zrejme skutočne zabudla štiknúť. "Už na prvý pohľad bolo vidieť, že táto pani cestovanie načierno neprevadzkuje pravidelne. Horšie je to však s ľuďmi z Luníka IX. Nadávajú nám, nechcú poskytnúť občiansky preukaz. Neraz musí zasahovať polícia," vysvetľujú revízorky.

Keď sme vystúpili a prešli na druhú stranu cesty, naďabili sme opäť na tridsaťdvojku. Autobus nebol príliš plný a revízorky napriek tomu "vymákli" dve ženy. Prvá, doktorka veteriny, okamžite vytiahla občiansky preukaz. Vyhovárať sa nechcela, tvrdila, že si mesačník zabudla doma. Druhá z prichytených, študentka, pokutu zaplatiť na mieste nechcela.

"Chcela som si kúpiť lístok, no nebolo kde. Cestovala som od Jumba a stánok bol zavretý. Ťažkú hlavu si však z toho nerobím," tvrdila nám slečna, ktorá si bude musieť siahnuť hlbšie do vrecka.

Čo sa týka vzorky čiernych cestujúcich, revízorky tvrdia, že medzi najagresívnejšiu časť patria vysokoškolsky vzdelaní ľudia. "Myslia si o sebe veľa, oháňajú sa paragrafmi, neraz sa stane, že nás fyzicky napadnú. Ja som už mala monokel pod okom a snáď medzi nami nie je osoba, ktorá by v súvislosti s robotou neutrpela pracovný úraz."

Ich slová demonštruje i prípad, ktorý sa stal len nedávno. Revízor kontroloval v autobuse svojho suseda a to nemal robiť. "Neskôr po príchode domov ho kontrolovaný fyzicky napadol a poriadne zmlátil. Mal polámanú končatinu a bol dlhšie práceneschopný. Teraz nastúpil do práce, no má strach, tí ľudia sa mu vyhrážajú. Ľudia sú čoraz agresívnejší, ich odvaha stúpa, keď vidia vo vozidle ženy-revízorky," hovorí vedúca prepravnej kontroly DPMK Ing. Emília Zimovčáková.

Túto verziu nám potvrdila aj ďalšia partia revízorov, ktorí mali za úlohu kontrolovať okolie Jedlíkovej a Lunik IX. Na otázku, prečo spomínaný kolega nepodal trestné oznámenie, len krútili hlavami. "Viete, každá palica má dva konce. Tí ľudia bývajú v jednom bloku, on sa bojí o rodinu. Chce mať proste pokoj. Ľahko sa radí, realita je však iná."

Po tom, ako sme sa rozlúčili s prvou skupinou revízorok, sme sa presunuli na zastávku Mikovíniho. Čakali sme na linku č. 11. Prišiel plný autobus, no obyvatelia Lunika IX už zväčša revízorov poznajú. Tak to bolo aj teraz. Len čo zbadali dvoch chlapov so ženou na zastávke, začali z autobusu doslova vyskakovať.

"Mali sme teraz prípad, že si skupinka štyroch chlapov podávala jeden lístok a ani jeden nechcel povedať, komu vlastne patrí. Museli sme ich teda, keďže nemali doklady a nebolo s nimi reči, prinútiť, aby vystúpili. Aj napriek tomu si počkajú na ďalší spoj, na ktorý nastúpia," povedali nám revízori. Nuž čo, lístok mali v podstate všetci, no každý len na pár sekúnd.

Prichádza autobus č. 20, nebol príliš plný. Chystáme sa nastúpiť, dvere sa pomaly zatvárajú. V tom sa v autobuse ozve: "Revízoros". Dvaja mladí stihli vystúpiť, jedna študentka zostala sedieť na svojom mieste. "Kontrola cestovných lístkov," ozval sa k nej jeden z revízorov. Bez reptania uviedla, že lístok nemá a vyťahovala občiansky preukaz. "Plánovala som si ho kúpiť, no pán šofér mi nemal vydať. Nemal drobné. Stále mám lístok, veď chodím do Barce do školy," hájila sa čerstvá adeptka na pokutu. Šofér autobusu však o ničom nevedel. "Vydal by som jej aj zo stovky. Pozrite sa," a ukazoval nám peňažnú hotovosť. "Vôbec tu nebola, oni sa takto vyhovárajú. V poslednom čase chodia a povedia, že majú len 500, či 1000 korunáčku. Pritom majú jasne napísané, že ak si chú kúpiť lístok u šoféra musia mať drobné. Dúfajú, že sa im to prepečie. Už sa aj stalo, že prišiel za mnou jeden a hovoril, že chce lístok, ale má iba 5000 korunáčku. Ke´d som mu povedal ukáž, zobral sa a o lístok ďalej nejavil záujem," uviedol vodič linky č. 20.

Presúvame sa teda dvadsiatkou z Myslavy na Mikovíniho. Na Luniku IX nastúpilo asi 40 cestujúcich. Revízori už vedeli, že tu majú veľa roboty. A aj tak bolo. Keď jeden z pasažierov zbadal revízora, utekal k šoférovi. Kupoval dva lístky. Revízori začali kontrolu, vodičovi povedali, nech otvára len predné dvere. "Koľko lístkov kupujete?" chceli si ozrejmiť situáciu revízori. "Dva," zakričal cestujúci stojaci pri vodičovi. Z kĺbka ľudí sa ozvalo - kúp tri, štyri, nakoniec tých lístkov bolo päť. Aj napriek tomu revízori zistili v autobuse osem čiernych pasažierov. Autobusom sa niesol krik, nikto však kontrolórov fyzicky nenapadol.

"Nemám lístok, ja ho nepotrebujem, som študentka. Idem do školy, narodila som sa v roku 1983," tvrdila kontrolórovi žena, ktorá mohla mať okolo tridsiatky. Doklady nemala, nadiktovala nejakú adresu a na najbližšej zastávke musela vystúpiť. "My sa s nimi trápime, opíšeme údaje, z autobusu ich vystrnadíme a čo z toho. Oni nikdy nezaplatia. Po dlhej dobe sa mi dnes stalo, že jeden vyplatil pokutu na mieste. Horšie je, že nás už poznajú a utekajú. Ak sú problémy, voláme políciu, ktorá si s nimi robí poriadky," uzavreli revízori.

Platobná schopnosť ľudí cestujúcich bez lístka sa v ostatnom čase zvýšila. Za prvý polrok vybral DPMK na pokutách sedem miliónov korún. Aj keď mnohí nechcú platiť, keď k nim nabehnú exekútori, názor rýchlo zmenia. "Na Rooseveltovu prišiel nedávno muž a išiel platiť pokuty. Povedal, nech mu to spočítame. Zaplatil 26 000 korún v hotovosti. Požičal si ich od svokry, ktorú otravoval tak dlho, pokiaľ mu ich nedala. Medzitým dostala dvakrát infarkt. Ďalší z chronických cestovateľov načierno sa zabával dovtedy, pokiaľ sa jeho pokuty nenazbierali spolu so súdnymi poplatkami do výšky 25 tisícok. Šiel do banky, zobral si pôžičku a vyplatil to," vysvetľuje vedúca prepravnej kontroly Ing. Zimovčáková.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.