sa týka počtu obyvateľov, stane sa so 455
Rozšírenie podľa scenára tzv. veľkého tresku nebude mať obdobu v doterajšej histórii EÚ. Až doteraz únia prijala v jednom termíne najviac troch členov. Začiatkom roku 2004 však do únie vstúpi 10 krajín, čo bude predstavovať 75 miliónov nových obyvateľov. Najväčšou novou členskou krajinou bude Poľsko s 39 miliónmi obyvateľov, čo je stokrát viac ako Malta, najmenšia budúca nová členská krajina (390 000). Slovensko s 5,4 milióna obyvateľov patrí medzi väčšie kandidátske krajiny spomedzi desiatich. Menšie sú okrem Malty tri pobaltské štáty, Slovinsko a Cyprus, väčšie Česko, Poľsko a Maďarsko.
Rozšírená EÚ sa bude vyznačovať ekonomickou nerovnováhou. Desať nových krajín vytvára spolu hrubý národný produkt asi 404 miliárd eúr, čo je však len 4,6 percenta HDP súčasnej 15-člennej únie. Počet obyvateľov a rozloha EÚ sa rozšírením zvýšia o tretinu, HDP lej o necelých päť percent. Z desiatich krajín je najbohatší Cyprus, ktorý dosahuje dnes HDP na obyvateľa 80 percent priemeru únie. Nasledujú Slovinsko a Malta, Slovensko je niekde na úrovni 49 percent, najchudobnejšie sú Poľsko so 40, Litva s 38 a Lotyšsko s 33 percentami. Slovensku patrí neslávne prvé miesto v nezamestnanosti, spolu s Poľskom jej miera presahuje 18 percent.
Čo sa týka nákladov na rozšírenie, na prvé tri roky členstva (2004-06) navrhla Európska komisia poskytnúť desiatim novým krajinám 40,1 miliardy eúr. Vyše 15 miliárd však noví členovia počas týchto troch rokov zaplatia vo forme príspevkov do rozpočtu. Rozšírenie EÚ o desať krajín nebude konečné.
Európska komisia už v januári odhadla administratívne náklady na rozšírenie na 503 miliónov eúr v roku 2004, 558 miliónov o rok neskôr a 612 miliónov v roku 2006.
Európsky parlament vypočítal počet dodatočného personálu na 740. Generálny sekretariát Rady ministrov EÚ odhadol svoje potreby na 674 ľudí, Európsky súdny dvor v Luxemburgu počíta s vyše 600 novými tvárami a Európsky účtovný dvor príjme vyše 200 nových pracovníkov.
Je to však Európska komisia (EK), symbol európskej administratívy, ktorá bude potrebovať najviac nových ľudí: do roku 2008 počíta s prijatím 3900 nových zamestnancov, čo je 13-percentné zvýšenie ľudských zdrojov. Už na budúci rok chce EK získať 500 ľudí, najmä lingvistov, ktorých úlohou bude pripraviť pôdu pre čo najlepšie fungovanie od prvého dňa po rozšírení.
Najvýraznejšie sa na administratíve EÚ odrazí tradičná viacjazyčnosť, ktorú únia plánuje zachovať aj po rozšírení. Už dnes únia "žongluje" s 11 oficiálnymi jazykmi (nemecký, anglický, dánsky, španielsky, fínsky, francúzsky, grécky, taliansky, holandský, portugalský, švédsky).
Od roku 2004 pribudne najmenej deväť nových jazykov: estónsky, maďarský, maltský, lotyšský, litovský, poľský, český, slovenský a slovinský. Ak by do únie nakoniec vstúpila aj severná časť dnes rozdeleného Cypru, oficiálnym jazykom únie bude aj turečtina.
Jazyková a tlmočnícka služba EK sa bude musieť zväčšiť o vyše 1500 pracovníkov, čo je nárast o 41 percent. Aby sa zabránilo explózii nákladov, EK využije najmä tzv. asymetrické tlmočenie, pri ktorom sú niektoré jazyky aktívne a iné pasívne. Tlmočník prekladá napríklad portugalsky hovorený text do fínštiny tak, že využíva tlmočenie svojho kolegu do francúzštiny, angličtiny alebo nemčiny.
Na lepšiu ilustráciu toho, čo čaká prekladateľskú službu EK, je dobré pripomenúť, že napríklad v roku 2000 preložila vyše 1,3 milióna strán. Tlmočnícky servis zabezpečuje v súčasnosti okolo 11 000 stretnutí ročne. Jeho pracovníci však obhajujú viacjazyčnosť - ročne stojí každého obyvateľa EÚ len dve eurá.
Podľa šéfa tlmočníckeho servisu EK Marca Benedettiho, ktorý vlani navštívil Bratislavu, bude len pre slovenčinu potrebných denne asi 80 tlmočníkov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
