divadla Astorka-Korzo 90 v Bratislave. Je zbytočné hovoriť o množstve divadelných a televíznych titulov, ktoré z nej urobili známu tvár raziacu živočíšnosťou a temperamentným naturelom jej postáv. V divadle sa nebojí stvárňovať témy, ktoré provokujú, jej herecké koncerty patria medzi nezabudnuteľné. Okrem toho stíha i podnikať, vlastní dabingové štúdio AZIT. Najnovšie sa zapojila do ženskej aktivity Urobme to! Herečka a veľmi inšpiratívna spoločníčka - Zita Furková.

Prečo ste sa rozhodli podporiť novovzniknuté ženské hnutie Urobme to? Cítite sa byť feministkou, vzhľadom na to, že ak ženy vyjdú na svetlo sveta s hocijakou novou aktivitou, tá je hneď priraďovaná k tomuto -izmu?

"Musím sa priznať, že nenávidím pomenovanie feminizmus. Je sprofanované, zo strany mužov vyznieva ako nadávka. A vôbec, nemám rada všetko to škatuľkovanie do rôznych -izmov, pretože je to zneužívanie a znevažovanie myšlienky ako takej. Prečo vyzývam ženy touto formou k aktivite? Ja sama nedokážem len tak posedávať, prejavovaním sa, prácou si dokazujem svoju životaschopnosť. Cítim, že žijem. Táto výzva má pomôcť prebudiť ženy k činu. Slovensko má veľmi veľa kreatívnych žien, z rôznych sociálnych vrstiev, ktoré nedokážu zúročiť svoje schopnosti. Len sa treba pokúsiť naštartovať. Nejde o vyrovnávanie sa žien mužom. Ide o spravodlivosť a s tým súvisiaci pocit slobody. Je veľmi dôležité uvedomiť si svoje poslanie a hlavne osmeliť sa k tomu, aby sme svoje ideály i zrealizovali."

V čom podľa vás spočíva sila ženy?

"Vo viacerých faktoroch, ale za najväčšie ženské plus považujem jej šiesty zmysel. Tým nadzmyslom je jej intuícia, jej citlivosť a špeciálne materinský cit, ktorý ju prehlbuje. Samozrejme, aj otcovstvo má svoje špecifiká, ale u ženy je to zvlášť viditeľné. Nehovorím, sú ženy, zvlášť v politike, ktoré potláčajú svoju ženskosť a robia nám veľkú hanbu. Keby využívali prezieravosť a predvídavosť, ktorou je žena obdarená, dokázali by robiť obrovské zázraky. Navyše ak sa ženský živočíšny ochranný pud spojí z rozumom, zaručuje dokonalú rovnováhu."

Nabádate ženy za každú cenu nájsť spôsob, ako preklenúť bezvýchodiskové situácie. Myslíte si, že situácie bez východiska v živote ozaj existujú?

"No keď si zoberiete všetky tragédie, ktoré sa okolo nás dejú, negatívne udalosti v správach, áno, ony musia byť, svojím spôsobom niečo riešia. Ale pre toho jedinca, ktorého sa tragický moment bytostne dotýka, je to v tej chvíli bezvýchodiskové. Východiskové situácie majú pozitívnu perspektívu a ich výsledkom je život. Bezvýchodiskové sú tragické a ich výsledkom je smrť. Ja osobne som zo zlých správ deprimovaná a snažím sa im vyhýbať. Čo je to východisko? Schopnosť preklenúť únavu, ktorá vám bráni ísť ďalej. Človek by sa mal prekonávať, aby sa mohol vo svojom živote posunúť. Ľahko sa to hovorí, ťažšie robí, ale treba si to uvedomiť."

Spomínali ste tragédiu, nedá mi nespýtať sa, ako na vás zapôsobila nedávna smrť vašej kolegyne herečky Zory Kolínskej?

"Nemohla som tomu uveriť. O tom sa ťažko hovorí. Jednoducho na to neviem nájsť slov. Odišla pomerne mladá, starý je až človek po stovke. Ako som to prežívala? Opäť som si pripomenula a uvedomila hodnotu bytia. U každého citlivého človeka otvára nešťastie bránu pochopenia. V konečnom dôsledku je to pre ostatných pozitívum."

V letných mesiacoch sú divadelné prázdniny. Ako prázdninovala herečka Zita Furková?

"Môžem sa priznať, že som počas letných mesiacov nebola na prázdninách, lebo som sa venovala činnosti okolo hnutia Urobme to! a pracovala na prípravách v mojom dabingovom štúdiu. Čas na oddych som si posunula až na neskôr. Ozaj, teraz som si spomenula, bola som na pár dní na chalupe, tam, odkiaľ pochádzam. Tieto návraty sú pre mňa vždy ako návraty do detstva. Omladzuje ma to. Nech mám koľkokoľvek rokov, stačí mi vdýchnuť vôňu materinej dúšky, pohladiť borovice a naďabiť na potok, som opäť malým dievčatkom."

Čerpáte životnú energiu zo spomienok na pekné chvíle mladosti?

"Pamäť, taká tá citová pamäť je naša studňa poznania. Má ju každý človek a zvlášť pre nás hercov sú to nevyhnutné vitamíny, výživný pokrm. Tieto citové asociácie vytvárajú podhubie herectva."

K detstvu neoddeliteľne patria i rozprávky, v ktorých je celá filozofia bytia veľmi jednoducho zašifrovaná. Máte nejakú obľúbenú?

"Filozofiu života si každý jedinec vytvára sám. Tá moja sa s rozprávkovými motívmi stotožňuje v prianí, aby všetko skončilo dobre, tak ako v tých príbehoch. Aby každý deň skončil nejakým dobrým skutkom, či už vedomým či podvedomým. A rozprávky? Dobšinského slovenské ľudové sú vôbec jedny z najkrajších. Mám veľmi rada rozprávku Slnečný kôň, kde máte v metafore krásne zašifrovaný tok času. Ďalšou je napríklad Kráľ Drozdia brada, v ktorej som i hrala. Samozrejme, že obrovský úspech mala i rozprávka, ktorá sa vo veľmi veľkých nákladoch predávala dokonca i do zahraničia, Kanady či Spojených štátov - O hlúpej žene. Tú som mala veľmi rada, pretože, vidíte, práve tam v kráse trčí celý problém. Tá žena nebola hlúpa, to muž z nej hlúpu urobil! Žiaľbohu, tých mužov tu musím zapliesť, pretože to je zákon bytia. Bez muža a ženy by na našej planéte nebol život. Sú potrební, aby bola vyváženosť. Mužov mám rada a vážim si ich, ale len tých, čo si to zaslúžia. Napríklad môj muž si to určite zaslúži."

Ste majiteľkou dabingového štúdia. Je toľko možností, ako sa človek môže dorozumievať, ale práve schopnosť reči nás odlišuje od zvierat. Nakoľko je pre vás dôležitá verbálna komunikácia?

"Samozrejme, že reč má veľký dorozumievací význam, ale predstavuje pre ľudí i formu mimikry. Ja preto dávam skôr na skutok človeka. Reč je jedna vec, ale ak mi dotyčný nedokáže, že sa jeho skutky zhodujú s tým, čo hovorí, nepresvedčí ma. Orientujem sa aj na základe reakcií človeka. Pozorujem ho práve vtedy, keď nehovorí. A nezvyknem sa mýliť. Sledujem jeho gestá a mimiku a z toho musí každý citlivý človek, ktorý vníma rovnováhu dobra a zla vedieť zaradiť toho druhého. A niekedy aj sám seba."

Oplatí sa pri posudzovaní ľudí spoľahnúť na prvý dojem?

"Tu zase veľkú rolu zohráva, no a sme opäť pri tom, intuícia. Určitý seizmograf precitlivelosti. Lebo čo je vlastne človek? Malá atómová elektráreň energie. Tá je buď negatívna, alebo pozitívna. Zoberte si, veď máte zlostných, či zákerných ľudí, takých nedokážete hneď identifikovať. Je dobre ich pozorovať práve v momente, keď o tom sami nevedia. Samozrejme, neplatí to všeobecne, lebo to by človek musel byť v neustálom strehu. Ale každý človek, ktorý má aspoň trocha vyvinutý pud sebazáchovy to dokáže identifikovať."

Čo je v dnešnej dobe horšie, žiť v neustálom zajatí ilúzií, alebo bez nich?

"Človek potrebuje ilúzie. Samozrejme, sú rôzne, ale ak raz prestanete snívať, strácate krídla. Niekedy je práve ilúzia pohonnou hmotou na to, aby ste voľačo urobili. Pamätám sa, keď som ešte ako sedemnásťročná bola sklamaná v láske, recitovala som si '...čarovné ilúzie, čarovné sny, či mi vy dáte pokoj a kedy? V myšlienkach blúdim vo vesmíre hviezd, pýtam sa vás, prečo osud taký krutý a neúprosný je...' Čiže strata ilúzií by bola dosť často stratou identity. Nielen pre toho ktorého umelca, ale pre človeka vôbec."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.