pozrieť starší film. Stále viac sa v našich príbytkoch objavujú aj osobné počítače, ktoré využívame na prácu i na zábavu pri počítačových hrách. Všetky tieto zariadenia vyžadujú prenosné médium, uchovávajúce zvukový alebo obrazový záznam. Majú rôznu podobu - od dnes už nemodernej manetofónovej kazety cez videokazety k digitálnym kompaktným diskom. Líšia sa svojou veľkosťou, výkonom i kvalitou záznamu, ale jedno majú určite spoločné. Skôr či neskôr sa nahromadia a treba riešiť ich uloženie.
Pravdaže, neprišli sme na nič nové, veď najjednoduchšie by bolo kúpiť stojan v obchode. Dokonca ich dostať niekoľko druhov a niektoré aj celkom pekné. Tie pekné a elegantné sú však pomerne drahé a tie lacnejšie nemusia svojím vzhľadom zodpovedať našim potrebám. Pre domáceho majstra môže prebytok cédečiek alebo videokaziet znamenať podnet na zhotovenie vhodného stojanu.
Najprv sa rozhodneme, aký tvar bude najlepšie vyhovovať našim potrebám, potom môžeme uvažovať nad vhodným materiálom. Ak hovoríme o tvare, berieme do úvahy základné usporiadanie obalov buď vo vodorovnej polohe nad sebou vo forme veže, alebo v zvislej polohe vedľa seba. Prvý prípad je vhodnejší na vyplnenie police alebo na voľné umiestnenie na stole či na zemi, druhý spôsob sa viac hodí napríklad do zásuvky stola či skrinky, keď po vytiahnutí zásuvky máme kazety k dispozícii ako v kartotéke. Hovoríme o kazetách, ale myslíme tým, samozrejme, všetky spomenuté záznamové médiá vo všeobecnosti.
Pri stojane je najdôležitejším prvkom kostra, presnejšie spôsob uchytenia a fixovania kaziet. Máme na výber viacero riešení, ktoré závisia od použitého materiálu, o niektorých si povieme bližšie. Bežným a obľúbeným materiálom je drevo. Tu môžeme zvoliť spôsob rovnobežných zárezov, ktoré sú asi o milimeter širšie než je hrúbka kazety. Zárezy robíme do drevených bočníc kruhovou pílou, najlepšie stolovou, s ktorou sa presnejšie pracuje. Kotúč píly nastavíme na hĺbku rezu 1 1,5 cm, potom do hrubšej dosky robíme kolmé zárezy. Tie opakujeme pri posúvaní dosky dovtedy, kým nedosiahneme požadovanú šírku drážky pre jednu kazetu. Vynecháme medzeru medzi kazetami a pokračujeme ďalšou drážkou. Keď máme požadovaný počet zárezov (obr. 1), dosku pozdĺžne rozpílime na dve bočnice. Tie môžu byť užšie než je šírka kazety, vôbec nevadí, ak zo stojana vyčnieva kazeta von. Ak chceme mať kazety v zásuvke alebo v poličke, narobíme potrebný počet bočníc a vyplníme nimi priestor. Dbáme pritom na správne rozstupy bočníc, aby sa kazety voľne zmestili do drážok.
Ak ide o vežovitý voľne stojaci stojan, potrebujeme zhotoviť aj zadnú stenu, ktorá zamedzí posunu kaziet dozadu. Táto stena nemusí uzatvárať priestor medzi bočnicami, môžu to byť aj dve latky na krajoch, alebo jedna stredová tyčka, mriežka a pod.
Obdobou tohto spôsobu je použitie guľatého dreva, napríklad nohy z vyradeného stola alebo stoličky. Do dvoch kusov vypílime drážky do polovice priemeru, na zarážku použijeme polkruhový prierez (obr. 2 a 3).
Podobný spôsob s rovnobežnými bočnicami použijeme pri uchytení kaziet kovovými kolíčkami. Základom sú tri zvislé lišty, do ktorých navŕtame otvory pre zasunutie tenkých kovových kolíčkov používaných na podopretie poličiek. Kazeta bude zachytená zospodu v zadnej tretine dvomi kolíčkami, tretí vzadu bude z hornej strany zabraňovať jej spadnutiu (obr. 4). Toto riešenie nie je vhodné pre videokazety v papierových obaloch, iba ak použijeme dlhšie kolíčky 2,5 - 3 cm, najlepšie z dreva.
Jestvujú aj ďalšie spôsoby uchytenia kaziet, pri ktorých využijeme aj iné materiály, ale o tých si povieme nabudúce.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
