ako aj od jeho indexu lomu. Farba minerálu nemá na jeho lesk žiadny vplyv.
Nepriezračné rudné minerály, ako napr. pyrit alebo galenit, majú spravidla kovový lesk. Ďalej existujú minerály s polokovovým a s nekovovým leskom. U posledných môže byť lesk diamantový, sklený, mastný alebo voskový, hodvábny, prípadne perleťový. Minerály bez lesku označujeme ako matné. Lesk minerálov závisí aj od štruktúry skúmaných agregátov. Napríklad vláknité agregáty, aké vytvára amiant, majú zvyčajne hodvábny lesk, kým minerály zoskupené v tenkých vrstvičkách majú často perleťový lesk.
LOM - niektoré minerály, ako napríklad kremeň alebo opál, nie sú štiepateľné v žiadnom smere. Takéto minerály sa pri pôsobení mechanickej sily (údere, alebo tlaku) rozpadnú na úlomky s nepravidelnými lastúrovitými plochami. Táto vlastnosť sa nazýva lom minerálu a využíva sa ako jedno z kritérii pri určovaní minerálov. Lom môže byť lastúrovitý, nerovný, hákovitý, trieskovitý, vláknitý, hladký a zemitý.
ŠTIEPATEĽNOSŤ - ako štiepateľnosť sa označuje vlastnosť minerálu prejavujúca sa tým, že z kryštálového jedinca je možné oddeliť jeho menšie časti, vymedzené rovnými plochami. Táto vlastnosť závisí od vnútornej stavby kryštálu. Prejavuje sa pozdĺž každej plochy, kde sú koherentné sily najslabšie. Niektoré minerály sú štiepiateľné len v jednom smere, iné sa dajú štiepať vo viacerých smeroch. Ako príklad možno uviesť kamennú soľ (halit) a galenit, ktoré majú štiepateľnosť pozdĺž plôch kocky, fluorit pozdĺž oktaéderických plôch a kalcit sa štiepe v tvare klencov.
Niektoré minerály, ako napríklad sľudy a sadrovec, sa veľmi dobre až dokonale štiepu v jednej rovine, kým v iných smeroch je štiepateľnosť nedokonalá, prípadne žiadna. U mnohých priehľadných kryštálov sa dajú plochy štiepateľnosti dobre pozorovať aj v ich vnútri.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
