tímu slovenských a českých filmárov pod producentským vedením Milana Urbana a režisérskou taktovkou Juraja Nvotu. Pozornosti mnohých z vás určite neušiel tento nový slovensko-český film Kruté radosti, ktorý si v košickom kine Tatra budete môcť pozrieť od 17. októbra. Dej filmu vás zavedie do uzavretého, takmer idylického prostredia malého mesta v predvojnovom Československu, niekedy zo začiatku tridsiatych rokov. Práve ono prostredie a nádych starých čias vytvára vo filme doslova sladkastú atmosféru, ktorú nenarúša zbytočný zhon a uponáhľanosť dnešného sveta. Život obyvateľov pokojne plynie vo vychodených koľajách a početné intrigy a spletité vzťahy sa tíško skrývajú pod povrchom. Jedným z hlavných dejísk filmu je malá mestská škola, ktorá je zároveň aj bydliskom riaditeľa Martina (Milan Mikulčík) a učiteľa Lajosa (Csongor Kassai). Ich takmer bratské spolunažívanie občas rušia len všadeprítomné zvedavé pohľady mníšok z vedľajšej kláštornej školy. Dominantnou postavou vo filme je pán notár (Ondřej Vetchý), ktorý stvárňuje typického podliaka a sukničkára bez svedomia. V tejto falošnej idyle malomestského života, ku ktorej svojim správaním prispieva aj on sám, sa mu žije skutočne bezstarostne. Ale aká by to bola zápletka, aký by to bol príbeh bez náhleho zvratu, ktorý zmení životy postáv? Správa o blížiacom sa zvrate prichádza vo forme listu doručeného notárovi, v ktorom sa píše o smrti matky jeho utajovaného dieťaťa. Miesto radosti a prípravy na úlohu otca sa rozhodne svoju dcéru zatajiť. Chtiac nechtiac sa jej ujme Martin a tak sa môže začať postupné odhaľovanie tajomstiev a malých drám. Dcéra notára, Valentína (Táňa Pauhofová) je akoby vhodená do zabehaného života ostatných postáv. Zvedavá a zaujatá novým prostredím sa začína obzerať a pomaly chápať a aj ona sama sa postupne začleňuje medzi ostatných. Ale takýto náhly príchod nového elementu samozrejme nemôže nespôsobiť problémy. Valentína si svojou nevinnosťou a bezprostredným správaním získa pozornosť mužov okolo, no to je práve prvok, ktorý by vám vo filme mohol vadiť. Lebo zatiaľ čo do mesta prichádza ako nevinnosť sama, miestami pôsobí ako Nabokova Lolita, možno aj vyzývavejšie. Vzťahy v meste sú až príliš pospletané, a tak sa niekedy nemôžete zbaviť pocitu, že sledujete telenovelu. Inak sa ale filmu nemôže vytknúť asi nič. Herecké výkony boli výborné, kamera veľmi kvalitná, čo sa u nás na Slovensku len tak nevidí. Príbeh je poetický a zároveň komický (k čomu prispeli hlavne dve postavy lekára a strýca v podaní Adyho Hajdu a Júliusa Satinského). Je to príbeh o ľudskej duši, o drámach skrytých pod povrchom, o prekonávaní bariér vo vzťahoch, o hľadaní vlastného ja a neschopnosti prejaviť lásku. Určite sa oplatí vidieť.
Autor: Silvia Bárdová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
