jedna sladkastá telenovela, kde on i ona sú trestaní osudom, ale nakoniec sa stretnú a ich láska sa naplní. Náš seriál o obyčajných problémoch stredných škôl neobsahuje nešťastné lásky, zhrdené city a litre preliatych sĺz a nemá ani to kvantum dielov, ale zato ponúka dôkladný pohľad na "vymoženosti" škôl... Tie vymoženosti, ktoré by mali uspokojiť niektoré ľudské túžby a potreby... Zase raz záhadná veta? Tak čítajte ďalej a všetko sa vysvetlí.
Stredná priemyselná škola elektrotechnická
"Espéeška" sídliaca na Komenského ulici je z toho mála škôl, na ktorých zloženie osadenstva pripomína novodobý hárem. Päť dievčat a na každé pripadá viac než 110 chlapcov. Radosť žiť pre dievča na takejto škole... Možnosť výberu a keď sa k tomu pridruží fakt, že na rozdiel od nasledujúcich škôl tu majú bufet, takže hladom rozhodne neumrie. Možno trochu nepríjemné je nariadenie o povinnom prezúvaní počas celého roka. Samozrejme, to platí pre všetkých bez rozdielu. Dúfajme, že túto malú "nepríjemnosť" vyváži sľub vedenia o rekonštrukcii toaliet. Stav véciek pred prestavbou nie je veľmi dobrý, ale "stav po" by mal šancu prebojovať sa medzi prvú trojku súťaže Miss vécko storočia, ak by taká súťaž existovala.
Obchodná akadémia
Obrovská budova sídliaca na Watsonovej ulici sa možno hrdí tým, že sa naňu hlási najviac žiakov, ale rozhodne sa na ňu nehlási najviac chlapcov. Tí tvoria úbohú štvrtinu študentov školy. Veľmi veľké pole pôsobnosti sa tu teda na balenie príslušníkov mužského pohlavia neponúka. Na škole nie je ani možnosť sa počas prestávok vystravovať alebo "zacukriť" pred stresujúcou písomkou, na ktorej by sa čokoláda proti nervozite naozaj zišla. "Watsonka" totiž bufet nemá. Aj pre tie, ktorým slová "vzdušná prezúvka s bielou podrážkou" evokujú niečo strašidelné a absolútne demódne, máme zlé správy. Prezúvky sú podľa nášho informačného zdroja súčasťou kolekcie doplnkov od novembra do jari. Posledným prekvápkom na OA sú toalety plné kontrastov. Novučičké kachličky versus dvere, ktoré vyzerajú ako obkusané. Žiarivobiele vécka kontra nahrubo omietnutá stena okolo okna. Vôňa antibakteriálneho prípravku a "inteligentné" čmáranice nejakého výrastka. Najzaujímavejší je fakt, že podľa našich zdrojov vedenie ani len neuvažuje o rekonštrukcii svojich toaliet. Namiesto toho vraj poukáže peniaze na konto firmy, ktorá by Obchodnej mala dodať bezpečnostnú bránu opatrenú kamerami. A prečo? Zdroj, ktorý nechce byť menovaný tvrdí, že takýmto spôsbom chcú obmedziť fajčenie, pretože viac než polovica študentov uteká cez prestávky von zapáliť si "jednu zdravotnú".
Gymnázium Milana Rastislava Štefánika
Gymnázium Laca Novomestského, ako túto školu niektorí poznajú, spĺňa požiadavku ideálnej vzdialenosti od centra mesta, kde sídlia takmer všetky košiské bary, len s privretím oboch očí. Ak sa rozhodnete, že vám táto diaľava nestojí za námahu, môžete uspokojiť svoju potrebu baliť príslušníkov opačného pohlavia namiesto baru v školičke. Menej potešiteľné je, že chlapci tvoria len dve pätiny osadenstva školy. Nie je to síce najhorší stav, ale mohlo by to byť aj lepšie :-). Tí, ktorí sa neradi prezúvajú, môžu byť šťastní, pretože na GMRŠ sa neprezúva, ako je rok dlhý. "To ale nie je preto, že by k nám vedenie chcelo byť milé, to zase nie. Lenže nemáme šatne a nikomu sa o to nechce postarať," prezradila nám s ironickým úsmevom istá tretiačka. Vedenie sa zrejme nezaujíma ani o to, ako študenti, lepšie povedané ich žalúdky, prežijú celé vyučovanie. Škola totiž nemá bufet a vychádzky von do okolia školy, kde sa nachádzajú troje potraviny, sú zakázané. Ani "vécka" tu nepatria k tým, ktorými by sa dali vyhrávať medzinárodné súťaže. Aby sme však nehľadali len samé negatíva, treba podotknúť, že aspoň pod umývadlami nepestujú machy a plesne.
Stredná zdravotná škola na Mäsiarskej
Zase jedna z škôl, ktorým sa ušlo výhodné miesto, neďaleko Hlavnej a všetkým jej krčmičkám. Na tejto škole majú najťažší život jednoznačne dievčatá. Je ich takmer 200 oproti šiestim chalanom a aj sebemodernejšie topánky musia celý rok povinne meniť za prezúvky. No a pri návšteve dievčenských véciek na zdravotnej sa v mysli vynoria slová, ktoré vyznáva každý optimista: "Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie." Ten, kto vyslovil tento výrok ale asi nikdy nenavštívil dotyčné toalety. Okrem svojej základnej fukcie slúžia aj ako odkladisko všetkého možného. Chátrajúci, špinavý a zapáchajúci sklad starých lavíc, od hliny špinavých kvetináčov, načatého vreca cementu a tisícročia netepovaného koberca alias WC, je najhorším miestom v už aj tak dosť ošarpanej budove.
Čo dodať na záver? Jedine odkaz od druháčky zo zdravotnej: "Čo sa dá robiť... Jediné, v čo dúfam, je, že našu školu čoskoro navštívi košický hygienik a na jeho povel sa to tu dá do poriadku (smiech). No... a ešte dúfam, že keď budem stará a bezzubá, nebudem si pamätať otrasné vécko, ale iné super veci, čo som tu zažila."
Autor: Miša Telepovská
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
