najlepších akcií tohto leta bol nepochybne skvelý festival Hodokvas v Modre, z ktorého vám prinášame predposledný rozhovor s originálnou prešovskou formáciou Chiki-liki-tu-a, ktorá minulý piatok koncertovala v košickom Bernard Pube.

Ako sa vám hralo na koncerte?

"Tutti-fruti-arizona-'pexas'. Veľmi dobre, hrávame tu dosť často, aj raz za pol roka, niekde okolo Svätého Jura a Pezinka. Tu sme vlastne tretíkrát a festival funguje tri roky, takže veľmi dobre."

Povedzte nám niečo o vašom novom dvojcédéčku Kysak, ktoré ste krstili na Pohode...

"Sú na ňom úplne všetky pesničky, ktoré sme kedy nahrali. Je to totálny Best Of zo všetkého. Nové pesničky budeme nahrávať niekedy v marci."

Čí nápad bol vymyslieť krycie mená ako Lukáš Vaculík, a podobne?

"To vzniklo úplne náhodne na jednom koncerte, keď sme si robili trochu viac srandy ako bolo treba. Bolo to niečo podobné ako tu, keď na ľuďoch vidno, že sa im chce, no a vtedy vznikajú dosť zábavné situácie, hlavne z našej strany. No a tie mená vznikli náhodne. Približne podľa toho, kto na čo hral... Napríklad Marie Rottrová. A tak sa to mení. Mali sme bubeníka, ktorý bol Sagvan Toffi a jeho najlepší kamarát bol Lukáš Vaculík, a tým pádom to takto sem-tam striedame."

A vaše kostýmy?

"Kto ako chce. Raz sme sa dohodli, že si niečo vezmeme na koncert, lebo sme šli hrať tam, kde boli samé metalové kapely a od nich sme čakali, že budú v totálnej výzbroji. My sme si zobrali také oblečenie, lebo to v našich končinách vtedy vôbec nebolo zvykom. Nakoniec to dopadlo celkom dobre a nechali sme to tak. Ale ono to bolo v podstate "více-méně" kvôli tomu odlíšeniu sa od tých všelijakých rockových a metalových, ktorí boli krásne oblečení podľa toho čo hrajú. Takže kto hral HardCore, aj vyzeral, že hrá HardCore. A kto hral iný štýl, mal oblečené presne to, a tak nám to potom nejak prischlo."

Ako vnímate to, že vás označujú ako nástupcov kapely Bez ladu a skladu?

"Nijak. Je to sranda, lebo my sme s nimi jedna pijácka banda. Nejako extra to nevnímame, lebo v podstate toho máme dosť. Tých kapiel, ku ktorým nás prirovnávali, je veľa. My už sme boli skoro všetky kapely na svete. Boli sme už aj Pražský výběr, a jeden čas aj Frank Zapa. Proste - my sme už boli aj 20 kapiel, lebo recenzisti napísali, že vyzeráme ako oni, no a v podstate majú pravdu, lebo každá pesnička je iná. Jedna je metal, a keby som ju niekomu pustil, ťažko by mohol povedať, že sme Bez ladu a skladu. A keď niekto počuje Kristínu, myslí si tiež niečo úplne iné. Ide len o to, kto to tak chce vidieť, my to veľmi nesledujeme. Zahráme tú pesničku, ktorú chceme zahrať, a ktorá sa nám páči."

Ako vnímate slovenskú hudbu a čo z nej máte najradšej?

"Teraz je v hudbe nejaký divný trend, a to nás dosť mrzí, aj keď sme kamaráti s hociktorou kapelou. Ale je to také cingi-lingi bom. Nám sa páčia silné kapely, hlučné, ktoré majú strašnú silu, a nie je to také juj-jaj-hihi-haha, a podobne. Je dôležité, aby to malo razant. A bohužiaľ, z tých kapiel je to akurát Neuropa a Zóna A, ktorá aspoň trochu využíva tieto prvky. Ale v tých známych kapelách sa trend posunul niekde úplne inde. Pôvodnej slovenskej muziky je málo a hudba sa už robí tak, že "poďme do rádia". To je smutné a my nemôžme byť veľmi šťastní, keď tak niektoré skupiny hrajú. Ale kamaráti sme so všetkými."

Takže, existuje vôbec slovenská kapela, ktorú radi počúvate?

"My hrávame skoro stále s tými istými kapelami, takže čo ja viem? No pre mňa je "The best of" Zóna A, Neuropa je druhá, Vidiek ešte ako-tak, ale musí im vyjsť koncert. Polemic nie sú zlí, vedia dobre hrať, ich hudba má razanciu a vedia čo chcú. Niektoré mladé kapely majú náznak toho, že za tým idú a veria tomu, ale takých je bohužiaľ málo. Ale tak to nie je len u nás, ale aj v iných krajinách. Väčšinou vedú ľudia okolo 30 rokov, veľké megastar, ktorí po komunizme vyšli hore, a teraz nedajbože zísť dolu. To je problém Česka, Maďarska, Poľska aj iných. Mladé kapely nemajú razanciu. Prebíjajú sa niekde, ale potom už nie sú pôvodné."

Keď sa vám bude dariť tak, ako doteraz, nebudete mať chuť presťahovať sa do vačšieho mesta?

"Nie. Nám je dobre. Tam je tak dobre, že keby ľudia vedeli ako sa správame v osobnom živote, vôbec by tu dnes nebolo toľko ľudí. U nás je naozaj veľmi dobre. Nie sú tam také stresy, mne by to dosť chýbalo. Tu na západe sme aj tak veľmi často a trvá nám sto rokov, kým sa dostaneme späť, ale doma je fajn. Máme tam svoje krčmy, svojich ľudí, svojich výčapných a celý ten systém. Vieme kde-čo je, a kde sa nám to páči, no a hlavne sme sa tam narodili."

Ako sa vám koncertuje na východe?

"Dobre, tam je ale dosť málo akcií. No východ je bomba. Tam sa mi páči najviac, ľudia sú totálne zverstvo. Na východe je dobrá akcia raz za čas, a tým pádom ju ľudia berú veľmi vážne, dosť im na tom záleží, idú tam a rozbijú to. Na východe je akceptovaných dosť málo kapiel a chvalabohu nám to vyšlo, lebo pri prvých koncertoch sme dostali dosť tvrdú školu, takže nás to teraz ani nešacuje... Keď prídeme na koncert a ľudia sa hádžu, berieme to normálne. Ale keď máme vystúpiť vo Svidníku, vieme čo nás čaká a tešíme sa na to. Ale tam nie sú ľudia sprostí voči kapele, oni chcú aby hrala, ale strašne to prežívajú. Zabíjajú sa za nás, za seba, aj za všetkých. Nie, že sa režú, ale zabíjajú sa o zem a o všetko. Nič im nevadí a po hodine a pol tancovačky, keď sú viac mŕtvi, ako by z toho mali mať radosť, si sadnú a tľapkajú ťa po pleci ešte tri hodiny a kupujú ti pivo. Strašne sa chcú s tebou opiť, čo sa nám stáva niekedy aj tu, ale tam je veľmi dobre. Naozaj, východ je ideálna krajina."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.